Prítomnosť moslimov v dejinách Európy je dôležitou súčasťou zložitého a mnohotvárneho civilizačného procesu. V súčasnosti sa tento proces začína viditeľne vyostrovať a prítomnosť moslimov v západnej kultúre začína byť osobnejšie a aktívnejšie vnímaný. V súčasnosti začína omnoho silnejší proces spoznávania negatívnych prienikov islamskej civilizácie do tej európskej, ako to bolo možno pred 10 rokmi. Jedným z prvých silných dôvodov napätia medzi islamom a západom, môže byť tvrdá rétorika USA po 11. septembri a vnímanie a vytváranie akejsi rovnosti či spojitosti medzi teroristom a fanatickým moslimom. Po posledných teroristický udalostiach vo Francúzku, Austrálii, Belgicku sa táto rétorika opäť začala veľmi tvrdo uplatňovať.

V súčasnosti správy o zločinoch, ktoré spáchali moslimovia vidíme v novinách takmer neustále. Dostávajú sa ku nám slová ako: „Islam preberá vládu v Európe a Európa si za to môže sama. Európa stratila vôľu žiť ako Európa. Tá je zhromaždená v múzeách, v histórii. Pokiaľ (jej) vodcovia neskoncujú s prisťahovalectvom, budeme veľmi rýchlo svedkami agónie kontinentu, ako ho poznáme,“. [1] Ktoré povedal izraelský odborník na Blízky východ Mordechai Kedar. Taktiež publicista pre New York Times Mark Steyna nevidí túto momentálnu situáciu „stretu civilizácií“ práve najlepšie: „Nastáva koniec sveta, aký sme doposiaľ nepoznali…*Čoskoro nadíde deň, keď sa zobudíte na modlitbu muezína. Európania to už zažívajú. A liberáli vás budú ešte stále uisťovať, že ,diverzita je našou silou´, zatiaľ čo talibanskí výtržníci po uliciach Greenwich Village pália knihy a kaderníctva, Najvyšší súd rozhodne, že zákon šaría neporušuje odluku cirkvi a štátu a ľavičiari v Hollywoode sa prestanú zaujímať o práva gayov, pretože dajú prednosť pôžitkom polygamie.“[2]*Naozaj môže zaniknúť súčasná Európska kultúra? Je potrebné nepodceňovať túto otázku. Steyn či Kedar, a ďalší podobne zmýšľajúci ľudia v nami obdivovanom Západe majú v tomto jasno, hovoria o problémoch, ktoré sa v liberálno-ľavičiarskej Európe – a teda aj u nás – starostlivo obchádzajú. Problém je to, že sa nehodia do starostlivo pestovaného obrazu súčasného politického modelu Európy o bohatej kultúrnej diverzite v prítomnosti multikultúri a vzájomnej bezhraničnej tolerancii náboženstiev a kultúr globalizovaného sveta. Idey na prvý pohľad priam bezchybnej, humánnej.[3]

Väčšina obyvateľstva sa musí zamyslieť nad signálmi o „konci“ našej euroamerickej civilizácie a aké sú dôsledky v tomto globalizovanom svete. Komu pomáhajú a koho poškodzujú. Ynet Mordechai Kedar predpokladá, že Európa zanikne vďaka svojej „slabosti“ ktorú moslimovia využívajú. Podľa nich viditeľne začína dochádzať ku kontaktu dvoch odlišných civilizácii Islamu a Západu a Európa jednoducho mäkkne, čo spolu s demografiou vedie ku “priepastným” zmenám.[4] Túto skutočnosť si začali uvedomovať nielen experti či novinári ale i samotná cirkev, ktorá historicky jasne ohraničovala určitú identitu západného sveta. Vzťah kresťanského sveta a nastupujúceho islamu bol už od počiatku zdrojom mnohých konfliktov. Momentálne to tiež nie je o nič lepšie. Samotný Vatikán bije na poplach, keďže na Zemi žije prvýkrát viac moslimov než katolíkov. Za posledných 30 rokov sa počet moslimov v Európe strojnásobil. Dôvodom je jeho jednoduchosť, praktickosť a pochopiteľnosť. Momentálne je v Európe 44 miliónov moslimov (6%). Najväčšiu komunitu má Francúzsko. Ich počet sa odhaduje na päť miliónov.[5] Podľa posledných prognóz profesora Philipa Jenkinsa bude do roku 2100 každý štvrtý Európan moslim.[6] Svoju úlohu hrá aj vyššia pôrodnosť moslimských rodín a zhoršuje sa to i vďaka väčšine európskych štátov ktoré prakticky vymierajú.

Kniha autora P.Buchanana „Smrť Západu“ za najočakávanejšie nebezpečenstvo ktoré hrozí Západu považuje práve úpadok pôrodnosti a vymieranie národa. Buchanan píše: „Pravdepodobne, ako to býva v prípade akejkoľvek civilizácie, čas Západu sa skutočne končí. O jeho smrti je vopred rozhodnuté danými okolnosťami a už niet nijakého zmyslu, aby sa chorému predpisovali lieky. Pacient umiera, tu už nič neurobíš. Zachrániť ho môže iba obroda viery a všeobecné prebudenie.“[7] Prírastok obyvateľstva je podľa neho vždy určitým ukazovateľom zdravého národa a civilizácie ako celku a naopak pokles je zas príznakom choroby spoločnosti. Z momentálneho stavu teda vyplýva že i napriek mohutnosti a bohatstvu západu sa naša civilizácia nachádza nie v najpríjemnejšej situácií. K roku 2050 sa má obyvateľstvo zemegule zväčšiť o ďalšie 3 miliardy ľudí, avšak toto päťdesiat percentné zväčšenie počtu obyvateľov sa má udiať výlučne v prospech menej rozvojových oblastí Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky a 100 miliónov Európanov zmizne z povrchu zeme a budú tvoriť necelú desatinu populácie zeme.[8] Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny bola reprodukčná v miera Európe 2,2.Priemer pôrodnosti krajín Európy v súčasnosti je na úrovni 1,38-1,4 dieťaťa na jednu ženu, na zachovanie populácie je potrebná pôrodnosť minimálne 2,1. Napr. osobitne také Rusko ma 1,14, Taliansko 1,14 a Španielsko 1,1. Na pokles pôvodnej populácie sa neskôr viaže emigrácia. V knihe „Smrť Západu“ sa píše: ,,pri znížení pôrodnosti rastie percento starých ľudí a niekto musí pracovať, aby mohli byť živení.” Ako hovorí Buchanan – pri zachovaní terajšej úrovne pôrodnosti bude musieť Európa do roku 2050 prijať takmer 170 miliónov emigrantov z Afriky a Blízkeho Východu – ak si pravdaže želá zachovať dnešné percento práceschopného obyvateľstva.[9] Druhou možnosťou je zvýšiť dane. Radikálne zníži penzie a zdravotné úľavy alebo sa stane kontinentom Tretieho sveta.

Ako dlho bude Európa túto situáciu zvládať a zvládne ju vlastne? Odpoveď nie je príliš optimistická. Vzhľadom k údajom ktoré sú nám poskytnuté a boli vypísané vyššie. Taktiež ,,po II. svetovej vojne je Európa veľmi citlivá na čokoľvek, čo má čo do činenia s ľudskými právami a so slobodou. Na druhej strane absorbuje cudzincov, ktorí sa neintegrujú do spoločnosti.“  Úloha začlenenia do spoločnosti je v veľmi dôležitá a užitočná, na druhej strane nie je to až tak jednoducho realizovateľné. Kniha Waltera Laqueura „Posledné dni Európy“ – Humanistická Európa alebo islamistická Eurábia? Je ďalším zaujímavým prírastkom pre otázku budúcnosti Európy. Laqueura sa v knihe čuduje, že európski politici nechápu, čo sa okolo nich deje. Lisabonský summit stanovil stratégiu Európy do nového tisícročia. Bolo definovaných 28 hlavných cieľov a 120 podrobnejších úloh, aké musí zdolať Európska únia, aby bola konkurencie schopným globálnym hráčom 21. storočia.[10] Zvláštnosťou je, že v lisabonských záveroch niet ani slova o demografii ani o rastúcom napätí proti prisťahovaleckým komunitám. Mark Steyn vníma situáciu tak, že posledné desaťročia rodičia v západnej Európe brali vážne reči o preľudnení. Moslimskí rodičia v pásme Gaza alebo na okraji Londýna sa tým netrápili. Podľa neho potom tak aj Európa a svet vyzerá. Steyn s humorom ďalej píše: „Okolo roku 2050 nadíde situácia, že 60 percent Talianov nebude mať, bratov, ani sestry ani bratancov, ani tety, ani strýkov. Veľká talianska rodina s ocinkom čo chlípe víno, kým mamina rozdáva pastu na taniere nekonečného stola starým rodičom a neteriam a synovcom, zmizne. Vymrie ako dinosaury.“[11]

Aké sú teda riešenia ohľadom otázky islamu v Európe? Steyna udáva tri možné riešenia. 1. podriadiť sa islamu, 2. zničiť islam, 3. reformovať islam.[12] Tretia najreálnejšia možnosť si vyžaduje aby islamský svet spravil niekoľko nemalých ústupkov. Samozrejme vyžaduje si to obrovskú trpezlivosť, keďže v takýchto oblastiach nie je veľa jednoduchých riešení.  Hlavná snaha je potrebná od samotných moslimov, lebo len oni môžu reformovať islam. Ostatí im môžeme len pomôcť.

[1] aktuality.sk[2] impulzrevue.sk[3] impulzrevue.sk[4] ynetnews.com[5] hn.hnonline.sk[6] hn.hnonline.sk[7] beo.sk[8] beo.sk[9]beo.sk[10] impulzrevue.sk[11] impulzrevue.sk[12]Mark Steyn: America Alone.