Všetci sme iní a predsa sme si všetci rovní. Na svete žije niekoľko miliárd ľudí a ani jeden nie je taký istý ako ten druhý.

Svet je rozdelený na svetadiely, na kontinenty, na štáty. Národnosť, menšina či kultúra. Náboženstvo, farba pleti a rozdielnosť jazykov, nezabúdajúc na finančné vrstvy spoločnosti. Toto všetko sú ako keby aspekty, kvôli ktorým si myslíme, že si nemôžeme byť všetci rovní.

Ako si predsa môže byť rovný 30 – ročný businessman, ktorý má 8 áut, 4 jachty a konto s osemmiestnym číslom rovný s 30 – ročným africkým mužom, ktorý pasie lamy a jeho deti umierajú z dôvodov, ktoré by mali byť v 21. storočí úplne odstránené? Obaja sú predsa muži, v rovnakom veku, len sa narodili na rozdielnych miestach.

Naozaj už to, kde sa narodíme, určuje kým budeme? Sú v našich bunkách* zakliesnené predsudky voči ostatným rasám, kultúram, národom či menšinám*? Rozškatuľkovali sme svet my, alebo svet rozškatuľkoval nás?

Mnoho otázok a odpovede nikde.

Všetci* sme predsa ľudia*, vo všetkých koluje krv, všetci sme smrteľní a všetci žijeme na tom istom svete. Všetci sme si rovní!

Ale čo, vlastnosti ktoré nás rozlišujú?

Sú to vlastnosti, ktoré z nás robia nás. Keby neboli odlišné, nikto by nebol originálny, nikto by nebol sám sebou.

To čo nás rozdeľuje, je zároveň aj to čo nás spája…

Nie je zlé, keď má niekto iný názor, alebo vyznáva iné náboženstvo.

Prečo si namiesto toho, aby sme sa odsudzovali či nenávideli, radšej nesadneme a nevypočujeme si to, v čo veria oni a zas naopak?

Nie všetko iné je zlé, stačí tomu dať šancu.

Svet je rozmanitý a jedinečný. Aj taká príroda.

Nemá len jeden kvet, ale má ich milióny. Príroda sa dokáže tolerovať a žiť v harmónií, tak prečo to nevieme aj my?

Naozaj v nás nie je ani trochu* tolerancie* a ani trochu porozumenia?

Myslím si, že by sme sa mali všetci trochu viac snažiť, otvoriť svoje mysle a srdcia ostatným, nemať v nich len seba a strach z neznámeho a iného.

Na svete je množstvo kultúr, náboženstiev… Namiesto toho, aby sme ich odsudzovali a báli sa ich, pretože sú iní ako to, čo poznáme a to čomu veríme my, tak by sme ich mali spoznať, dať im šancu.

Možno by sme sa mohli od nich naučiť niečo nové a niečo zaujímavé. A dalo by nám to do života omnoho* viacej ako nenávisť a strach*.

Stačí, ak si svet predstavíme ako veľkú škatuľu plnú puzzlí, v ktorej je každý diel iný a ktoré keď sa spoja, vytvoria jeden veľký celok, jeden kus, ktorý spolu drží a presne do sebe zapadá.

Podľa mňa sme si všetci rovní aj keď sme iní. Nesmieme zabúdať, že skupina je silnejšia ako jednotlivec. Preto si dovolím tvrdiť, že ak budeme všetci bez rozdielu na to akí sme držať spolu, tak môžeme toho oveľa viac dokázať!

Autor: Nika