V dnešných dňoch počúvame z každej strany informácie o imigrantoch. Netrvalo dlho a vytvorili sa dva tábory – tí, ktorí imigrantov vítajú a oháňajú sa ľudskými právami a tí, ktorí imigrantov nechcú a boja sa, že im budú znásilňovať ženy a vnucovať svojho boha. Na sociálnych sieťach kvôli tomu vznikajú siahlodlhé hádky, pri ktorých príspevok od náruživého a rozjareného zástancu určitej názorovej strany niekedy presiahne aj 10cm. Organizujú sa rôzne pochody – pochody proti imigrantom, pochody proti pochodu proti imigrantom, pochody za slobodu slova, pochody proti pochodu za slobodu slova, fašiangové pochody a tak ďalej. Týmto článkom upustím od mojej klasickej krčmovej parkety a skúsim trošku nahryznúť aj túto problematiku.

Dobré ráno, Slovensko

Upresnime si, o akých imigrantoch sa to vlastne rozprávame. Aby bolo jasné, ide hlavne o chlapov (celkom zaujímavé, že pred politickým režimom, či pred čím to vlastne utekajú, utekajú len chlapi), z krajín tretieho sveta, ktorí sa snažia do Európy dostať na rôznych plavidlách, či už legálne, alebo nelegálne. Natíska sa nám otázka, či ich máme u nás privítať, ako sa patrí – chlebom, soľou a slivovicou, alebo ich máme hnať, ako ženieme ovečky na pašu.

„Prečo by sme ich nemali pustiť, veď každý má právo na azyl. Aj Slováci utekali do Ameriky a do Rakúska a všetko bolo v poriadku. Ste rasisti!“ Aj takto sa prezentujú tí, ktorí imigrantov vítajú s plnou náručou. Milí, zlatí, Slováci utekali do Ameriky preto, pretože na Slovensku začiatkom minulého storočia nebola robota a keď sa im do tej Ameriky podarilo dostať, makali jak draci, aby mohli nejaké prachy poslať domov žene a deťom. Do Rakúska utekali pred komunistami, no tiež na prdeli nesedeli – lebo nemohli.

Vezmime si ale takého imigranta, napríklad z Afriky. Aký z neho budeme mať prínos, ak mu teda povolíme vstup do našej krajiny? Dovolím si povedať, že ten prínos bude taký, aký sa dá očakávať od chlapa, ktorý celý svoj život sedí na prdeli, pozerá do neba a čaká, kým mu Unicef alebo Červený kríž zhodí nejaký ten balíček, na ktorý je zvyknutý. Druhá otázka je, prečo by sme ich mali vôbec vpustiť do našej krajiny? Voči nim nemáme vôbec, ale vôbec žiadnu zodpovednosť, ani s nimi nemáme žiadne vzťahy. Keby však žiadali u nás o azyl naši susedia (ako sme to robili my za komunistov v Rakúsku), bolo by to niečo úplne iné, pretože je to národ, ktorý s nami susedí a máme určité veci spoločné, alebo aspoň veľmi príbuzné. Ďalej sa treba pozrieť na to, čím títo imigranti zlepšia, alebo obohatia našu spoločnosť. Okej, rešpektovať ľudskosť a tieto veci okolo toho je veľmi šľachetné, ale z ľudskosti sa človek nenažere. Okrem toho, že títo „černí pánové“ majú minimálne znalosti o slove ‚práca‘, tí lepší z nich majú možno dokončenú aj základnú školu. Kto by si nechcel do krajiny natrepať bandu negramotných a práceneschopných imigrantov? To je predsa snom každého!

„Nechceme ich tu, lebo nám prišli vnucovať svojho boha a znásilňovať biele ženy!“ Takýto názor zase prezentujú odporcovia imigrantov a poctiví hejslováci, ktorí už chystajú veľký marš proti islamizácii. Veď nech sa prejdú, pohyb je zdravý. K tomuto odstavcu popravde ani neviem, čo mám napísať, lebo žiadne klady z prítomnosti imigrantov v Európe zatiaľ nevyšli. Ak by sa dal za klad považovať svrab, ktorí priniesli ako dáreček medzi ľudí dobrej vôle do Milána, alebo rozbité kamióny, ktoré sa veľmi inteligentným spôsobom (rozumej kamene a brvná) snažia zastavovať vo Francúzsku, aby ich mohli vykradnúť, resp. priateľsky presvedčiť vodiča, aby ich prepašoval do Anglicka, tak teda hurá a ruky hore pre imigrantov, ktorých srdečne a s otvorenou náručou vítame v Európe.

Okej, srandičky bokom, je to dosť vážna téma. Či už si liberál, hejslovák alebo traktorista, treba si odpovedať na základné otázky, ako napríklad: prečo utekajú a žiadajú o azyl, prečo by sme ich mali prijať, aké výhody z toho budú pre nás plynúť (argument ľudskosti nie je moc presvedčivý) a hlavne, či sme schopní sa o nich postarať. Táto posledná otázka je dosť diskutabilná. Sme naozaj pripravení dotrepať si sem 500 alebo 1000 imigrantov? Ja si myslím, že nie. V našom malom Slovensku si nevieme dať rady s cigánmi a bezdomovcov tu máme tiež požehnane. Dá sa argumentovať, že tieto problémy má každá krajina, ale na druhej strane, Slovensko sa s mnohými krajinami nemôže porovnávať ani zďaleka.

Môj prostý a jednoduchý názor je takýto: keď si na Slovensku upraceme svoj neporiadok, ktorý tu máme a budeme ekonomicky pripravení prijať vlnu imigrantov, ktorí sa budú vedieť slušne chovať, nech sa páči. Momentálne sa však nenachádzame v takej situácii, kedy by sa dalo hovoriť o tom, že sme pripravení a ani na takýto krok nemáme patričné prostriedky.

 ~Stone