Príspevok obsahuje vulgarizmy, no ich nepoužitie by mohlo viesť ku prekrúcaniu reality.

Väčšina z nás bola aspoň raz na dedinskom futbalovom zápase. Rozdiel medzi dedinou a mestom je väčšinou v kvalite celkovej hry, no hlavne vo fanúšikoch. Zatiaľ, čo v mestách ako Bratislava alebo Trnava tvoria fanklub mocní a nebojácni chlapi, ktorí vzhľadom pripomínajú oltárne sviece, na dedine je core item celého fanklubu staršia generácia, ktorá vie, čo a ako sa má robiť, aby ten dedinský fotbal aj dáko vyzeral. Reč je o skupinke futbalových analytikov.

„Poďme chlapci, poďme!“ vs. „Vy banda skurvená“

Zarytých fanúšikov na dedine nájdete v každej krčme plnú hrsť. Dôležitú rolu však musí hrať výsledok a nejaké-to promile v krvi. Pokiaľ domáci mančaft vedie, nálada je bujará ako pri vítaní osloboditeľov v ’45. roku. Hranica medzi hrdým nadšením a znechuteným nadávaním sa však prelomí, keď domáci favorit aj po dvanástej šanci v rade trafí brvno, alebo zle nacentruje loptu spoluhráčovi. Po skončení zápasu zasadá analytická rada k malému pivu a veľkej borovičke, aby mohli prebrať slabiny domácich.

Takého poctivého analytika spoznáte na prvý pohľad – v živote nikdy nešportoval, ale do každého športu sa rozumie lepšie, ako hocikto iný. Mladým hráčom neváha uštedriť radu – dve aj počas zápasu. Vďaka svojmu vystupovaniu nie je obľúbený ani medzi hráčmi a ani medzi úzkym okruhom ostatných fanúšikov. Nikto veru nie je nadšený, keď naňho z tribúny kričí postarší analytik po štvrtom pive: „Kde sa tam jebeš? Ťahaj to po strane a dávaj krátke prihrávky!“. Prejavy správania u tejto skupiny ľudí sú často veľmi podobné. Zvyčajne totiž ide o ľudí, ktorí po každodennom zjebe v práci dostávajú kapky ešte aj od manželky doma a nedeľný futbal je jediným vyslobodením zo života, ktorý už zachraňujú len víkendové opijáše a kocovinové rána.

Máš talent, ale nesnažíš sa

Po zápase sa v miestnom pohostinstve okrem nadávok na rozhodcu, súpera a vôbec na  všetko ostatné, kvôli čomu sme len o chlp prehrali, deje aj náučná prednáška trénera, ktorý hecuje svojich zverencov. „Chlapi, serete ma. Na tréningy nechodíte, často vás vidím popíjať a to sa mi nepáči….nepáči sa mi to, lebo máte talent a nevyužívate ho. Byť ja na vašom mieste, tak fotbalom žijem telom i dušou.“ Dohovára priopitý tréner mančaftu dorastencov, ktorí sú talentovaní čo bodaj a snažia sa prelomiť neúspešnú šnúru trinástich prehier v rade. Nakoniec zhodnotí, že ten zápas bol určite predaný, objedná svojim zverencom po pive a uisťuje ich, že nabudúce to už určite vydá. Mládenci zaryto prikyvujú a somrujú od trénera cigarety…veď jednu zdravotnú, nie?

Kouč po pár hodinách vyťahuje historku o tom, ako hrával v reprezentácii v malom futbale a po zjavnom odignorovaní ostatných prísediacich sa poberá domov, pretože ráno ho čaká ďalší deň plný kocoviny a roboty vo fabrike, z ktorej dáva už tretí rok po sebe výpoveď, pretože „on predsa kokota nikomu robiť nebude“. Po príchode domov z rachoty si vybehne na každodenné štyri pivká a mädlí si ruky, kedy už konečne bude piatok, aby mohol ladne vhupnúť do svojho pravidelného  víkendového sociálneho štandardu.

Záverom

…filozof René Descartes raz povedal niečo v tom zmysle, že sa máme zdržať súdu, pokiaľ nemáme jasno o pravde. Je síce veľmi pekné, že ľudia, ktorí sledujú (alebo sa venujú) určitý šport si myslia, že požrali všetku múdrosť sveta len preto, pretože sú doňho zažratí možno viac, ako každý iný. Treba si však uvedomiť fakt, že hranica medzi buzeráciou a priateľskou radou „ako na to“ je veľmi tenká. Poradiť a usmerniť treba, no situácia a okolnosti sú tiež veľmi dôležité….slovom, bacha na to, aby ste sa aj vy nestali niečím podobným, ako sú futbaloví analytici 😉

~Stone