Po dlhšej dobe tu máme štátny sviatok, ktorý ma skutočne zmysel. Presne pred 27 rokmi občania Českej a Slovenskej republiky volali po slobode a demokracii. Vybavení dávkou odvahy vykročili spoločne do ulíc a postavili sa režimu na odpor.

Plán sa vydaril, predstavitelia Komunistickej strany moc odovzdali a režim padol. Mnoho ľudí si však neuvedomovalo, že ako Česká tak aj Slovenská republika stáli v tomto momente „len“ na pol ceste ku demokracii. Z politického hľadiska demokracia nebola konsolidovaná. Absencia skúseností a odbornosti u politických zástupcov sa z veľkej časti podpísala pod vznik vlád po roku 1992. Daňou za neskúsenosť pre Slovenskú republiku bola vláda V. Mečiara od roku 1994 – 1998, ktorá spomalila či dokonca zastavila Slovenskú republiku na ceste ku konsolidovanej demokracii. Z chýb sa však treba učiť.

Dnes už v čase konsolidovanej demokracie sa však vynorili iné problémy spojené s fungovaním politického systému. Klientelizmus a korupcia sú pre slovenský politický systém problémom číslo jeden. Kauzy spájané priamo s premiérom či ministrom vnútra posunuli Slovenskú republiku na predposledné miesto štátov Európy. Finančné skupiny majú vďaka súčasnej vláde vytvorený priestor pre tvorbu „im vyhovujúcej“ politiky. Samotný minister vnútra, ako šéf polície marí vyšetrovania trestných činov, ktoré by mohli ohroziť členov vlády.

Toto sme skutočne nechceli ! Ak sme sa „popálili“ na vláde V. Mečiara, tak to bolo výsledkom neskúsenosti a mali by sme sa poučiť. Na základe toho by sme nemali dávať priestor politickým zástupcom, ktorí radi rozhodujú a neradi debatujú, a presadzovanie slobody nie je ich silnou stránkou. Ani v súčasnosti sloboda nie je samozrejmosťou a je potrebné ju podporovať a ochraňovať.  Moderná slovenská demokratická spoločnosť by nemala v žiadnom prípade tolerovať autokratické praktiky, nekonsenzuálny typ politiky, marenie vyšetrovaní trestných činov ministrom vnútra a v prípade potreby by mala volať po novej vláde či vládu vymeniť.