Čo vlastne svetová vojna je? Dá sa za takýto konflikt považovať každý vojenský spor ktorý, prebiehal medzi dvoma a viacerými krajinami. Boje museli však prebiehať na minimálne dvoch kontinentoch a prípadne oceánoch. V knihách sa píše prevažne o dvoch takýchto vojnách no, história si pamätá konflikty v minulých storočiach ktoré, dá sa povedať presiahli ,,regionálny alebo kontinentálny konflikt” čiže ,,svetový”. Na túto rozporu-hodnú tému má mnoho ľudí mnoho názorov.

1. svetová vojna, známa ako „sedemročná vojna“ (1756–1763)

Najoficiálnejšia príčina tohoto konfliktu je snaha Márie Terézie (v tej dobe Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska) zmocniť sa hospodársky dôležitého územia Sliezska. Pruský kráľ Fridrich II. jej zámer vytušil a zo svojim spojencom Veľkou Britániou vpadol na územie* Saska a Česka. Tento konflikt s *Pruským Kráľovstvom vtiahol do bojov aj Francúzke Kráľovstvo a Ruskú Ríšu na strane Rakúska. Prusku a Veľkej Británií vyhlásili postupne vojnu aj Svätá Ríša Rímska, Švédsko a Španielsko. K Británií a Prusku sa pridala aj Portugalská Ríša. Bojovalo sa spočiatku iba na území Európy, no časom si znepriatelené strany začali hájiť vlastné záujmy v plnej miere. Francúzsko a* Británia* súperili o svetovú veľmoc kolonizátorov. Boje sa tak preniesli do Severnej Ameriky, Ázie a Severnej Afriky, kde mali európske veľmoci svoje kolónie. Do bojov bolo vtiahnuté aj* Holandsko, ktorého jednotky boli napadnuté vo *Východnej Indii. Vojna sa skončila, keď sa bojujúce strany vyčerpali podpísaním Parížskeho mieru a Hubertsburským mierom z roku 1763. V konečnom dôsledku Prusko neprehralo a mohlo neskôr pokračovať v podmaňovaniu si susedov. Rakúsko sa muselo definitívne vzdať Sliezska. Veľká Británia si upevnila svoje svetové postavenie. Odhaduje sa že, počas vojny zahynulo takmer* 1 400 000 ľudí*.

###  2. svetová vojna známa ako „Napoleonská vojna“ (1797-1815)

Nie je presne určené kedy sa vojna začala. No ak vezmeme do úvahy konflikty spôsobene Napoleonom tak sa vojny v jeho mene diali od roku*1797* aj mimo Európy. Od roku*1796* bol Napoleon veliteľom francúzskej armády a dostal sa k moci až v roku  1799 keď zvrhol tzv. direktórium (novú vládu). Toto direktórium bolo nestabilné a nemohlo čeliť popularite Napoleona. Mnoho krát nerešpektoval jej príkazy a riadil sa vlastným úsudkom. V tom čase sa francúzske impérium rúcalo z veľkej miery spôsobené f*rancúzskou revolúciou, kolónie v Strednej a Severnej Amerike sa začali búriť. Boje za nezávislosť podporovali aj Briti, ktorí súperili s Francúzskom o svetové postavenie. Napádali francúzske kolónie na *a*merickom kontinente* a Francúzi o ne postupne prichádzali. V roku 1796 Napoleon vpadol do Talianska, porazil rakúske vojsko a zvrhol p*ápežský štát, pričom z neho vytvoril francúzske legitímne územie. V roku 1798* presvedčil direktórium aby sa uskutočnila výprava do Britmi ovládaného Egypta, chcel tak prerušiť b*ritské obchodné cesty* do Indie. Napoleon úspešne viedol armádu naprieč Egyptom aj územím dnešnej Sýrie a Izraela kde bojoval proti* Britom* a Osmanskej Ríši. Ťaženie skončilo neúspešne, keď b*ritská flotila* zničila tú francúzsku v Stredomorí a zablokovali zásobovanie napoleonových jednotiek v Severnej Afrike. Často krát sa do konfliktu dostávalo loďstvo aj v Indickom Oceáne, keď v roku 1799 Napoleon prevzal vládu a uzatvoril s Britániou krehký mier, mal čas zrealizovať svoje plány vo Francúzku. V roku 1804 sa dal korunovať za cisára a od toho času chcel za pomoci veľkej francúzskej armády pretvoriť Európu podľa vlastných predstáv a to sa nepáčilo európskym veľmociam ako bolo* Rusko, *Prusko, Rakúsko a hlavne Veľká Británia. Keď v bitke pri* Slávkove* porazil spojenú rakúsko-ruskú armádu, donútil rakúskeho cisára Františka l. vzdať sa koruny S*vätej Ríše Rímskej, ktorá následne po takmer *1000 rokoch zanikla. Napoleon plánoval inváziu do Británie ale plány stroskotali keď v bitke pri Trafalgare utrpelo francúzske loďstvo porážku. Rozhodol sa udeliť na Anglicko tzv. kontinentálnu blokádu, nesmelo sa nič dovážať ani vyvážať medzi Európou a Britskými Ostrovmi. Vyhlásil že, ktokoľvek poruší túto blokádu bude napadnutý. Keď porazil pri Jene prusko saské vojsko, Prusko mu vtedy vydalo časť svojho územia a zaviazalo sa dodržiavaním blokády. A v roku 1807 uzatvoril s Pruskom a Ruskom tzv T*ilsitský mier* v ktorom, sa ruský cár* Alexander I.* zaviazal dodržaním blokády.

Napoleon následne očakával h*ospodársky krach* v Británií a medzi tým ovládal už takmer celú Európu. Ako prvý blokádu porušili v roku 1808 *Španieli a za nimi následne Portugalci. Napoleon odpovedal inváziou na Pirenéjsky Poloostrov a na španielsky trón dosadil svojho brata *Jozefa, vyvolalo to vzburu a vznikli* partizánske odboje* podporované Britmi.  Trvalo 5 rokou kým sa podarilo Španielsko oslobodiť. Blokádu nakoniec porušilo aj Rusko a Napoleon zhromaždil veľkú armádu o sile 540 000 vojakov hlavne Francúzov ale aj Prusov a Rakúšanov. V roku 1812 s ňou pochodoval na* Moskvu. *Alexander I. ustupoval a Moskvu vypálil a ponechal Francúzov bez zásob, čim zmaril napoleonovej armáde prečkať zimu v Moskve. Napoleon sa rozhodol ustupovať ale ruské vojská ho donútili vrátiť sa po tej istej trase. Ruský korzári, hlad a tuhá zima zdecimovala napoleonovú armádu z 540 000 mužov na 40 000 preživších. Pre Napoleona a Francúzsko to bola likvidačná porážka. Napoleon stratil obdiv vo vlasti a európske mocnosti Prusko, Rusko a Rakúsko ho v bitke pri Lipsku drvivo porazili a v roku 1814 vpadli do Francúzka a poslali Napoleona do vyhnanstva. V roku 1815 sa Napoleon pokúsil získať moc a obdiv francúzskeho ľudu, čo sa mu aj podarilo a v tom istom roku prehral v bitke pri Waterloo. Bol vyhnaný na odľahlý ostrov* sv. Heleny* kde v roku 1821 zomrel. vojna si vyžiadala takmer 4 000 000 životov. Až do* roku 1914* to bol najväčší konflikt v Európe, no bojovalo sa aj v* severnej Afrike, v *s*trednej Amerike* a I*ndickom oceáne*. Dá sa považovať za jednu zo svetových vojen.

### 3. svetová vojna známa ako 1. svetová vojna (1914-1918)

Úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu* Františka Ferdinanda* v Srbsku vyvolal reťazovú reakciu pri ktorej, sa do konfliktu dostal takmer celý svet. Konflikt sa odohrával prevažne na území Európy, ale aj v severnej Afrike, Ázií, na blízkom Východe a Tichomorí. Postavil proti sebe štáty dohody – Francúzsko, Britské impérium a Rusko, neskôr sa k nim pridali USA, Taliansko a Japonsko. Po boku dohody bojovalo aj* Srbsko, *Grécko, Belgicko, Rumunsko a Čierna Hora. A* štáty mocností* – Nemecká Ríša, Rakúsko-Uhorsko a Osmanská Ríša, neskôr aj Bulharsko. Boje sa začali na* Balkáne, kde Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo *dna 28.7.1914 vojnu Srbsku. O deň neskôr začali rakúsko-uhorské vojská s ofenzívou ale srbský odpor bol tuhý a počas vojny nikdy nekapitulovalo. Nemecko postupne vyhlásilo vojnu Rusku a neskôr aj* Francúzsku. Štáty dohody vyhlásili vojnu po vyprovokovanom námornom incidente *Osmanskej Ríši.

Ofenzíva Nemecka na západe bola spočiatku úspešná, no fronta sa postupne ustálila za podpori Britov 50 km od Paríža a vojna sa rázne zmenila na zákopovú. Navyše Rusko začalo s ofenzívou skôr ako Nemci a obsadili v*ýchodne Prusko* (Poľsko) a severovýchod*Rakúsko-Uhorska* (východ Slovenska). Proti útok centrálnych mocností však postupne vytlačili Rusov naspäť. Ale fronta sa aj tu zastavila a plány na bleskovú vojnu padli. V Tichomorí a Číne bojovali Nemci o nadvládu s* Japoncami. A v Afrike* postupne prichádzali o svoje kolónie, obsadzovali ich štáty dohody. V zátvorke sú uvedene dátumy nemeckej kapitulácie. Togo (august 1914),* Nemecká Juhozápadná Afrika* (dnešná Namíbia, júl 1915), Kamerun (február 1916), Nemecká Východná Afrika (dnešná Tanzánia, november 1918). Na strednom Východe sa v roku 1915 pokúšali anglicko-austrálsko-novozélandské vojská zmocniť  Konštatinopolu. No s ťažkými stratami sa museli vojská stiahnuť. Boje na frontoch boli nerozhodné, často krát prebiehali bitky s veľkými stratami, no fronta sa výrazne nepohybovala. Kvôli námornej blokáde Nemci skúšali za pomoci ponoriek paralyzovať britské a francúzske námorne trasy v Atlantiku. Vo vojne sa objavili prvé* chemické zbrane, bol použitý chlór. Taktiež sa objavili aj prvé tanky. *Po roku 1917 začali byť zúčastnené strany vyčerpané najmä štáty mocnosti. Preto skúšali uzavrieť mier, no neúspešne. Keď a*nglické vojská* spolu s a*rabskými* postupne dobývali* Osmanskú Ríšu,  Turci požiadali o mier a kapitulovali. O mesiac skôr sa vzdalo *Bulharsko. Keď 8. augusta 1918 anglicko-francúzske sily prelomili nemeckú obranu a valili sa na* Sedan, Nemci pochopili  aj kvôli nepriaznivému ekonomickému stavu v krajine že, vojnu prehrali. *r*akúsko-uhorská ofenzíva* stroskotala a po jednoduchom víťazstve talianskych vojsk sa cisárstvo rozpadlo a 3. novembra 1918 podpísalo už neexistujúce Rakúsko-Uhorsko prímerie. Dňa 28. októbra vzniklo Česko-slovensko. Dňa 11. novembra 1918 o piatej hodine ráno podpísalo Nemecko prímerie v železničnom vagóne v Compiegnskom lese. Ktoré začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Vo vojne zomrelo najmenej 9 000 000 *vojakov a 7 000 000 *civilistov.

4. svetová vojna známa ako 2. svetová vojna (1939-1945)

Považuje sa za akousi dohrou nevysporiadaného konfliktu prvej svetovej vojny. Hospodárska kríza na prelomoch 20. a 30. rokoch prispievala k napätiu, ktoré už aj tak podmienila zle skoncipovaná* Versaillská mierová zmluva* z roku* 1919. Tuto situáciu využil *Adolf Hitler a systematicky postupne prevzal moc v* Nemecku. Uzavrel spojenectvo s Talianskom* a Japonskom a 1. septembra 1939 Nemci vpadli do Poľska. O tri dni vyhlásilo Nemecku vojnu Anglicko a Francúzsko. Poľsko o dva týždne neskôr napadol Sovietsky zväz a poľské územie si rozdelili. V prvý deň vojny rozpútalo Nemecko na mori aj vo vzduchu vojnu, prevažne za pomoci ponoriek aby prerušili zásobovacie línie do Británie. Nemecká Luftwafe začala ničiť b*ritské letiská, továrne* a neskôr aj obytné zóny za účelom demoralizovaným obyvateľov v krajine. Briti im naopak všetko oplácali a za pomoci USA viedli letecké boje, ktoré značne dopomohli porážke* Tretej Ríše*.

Vo februári v roku 1940 Sovietsky zväz napadol* Finsko, *9. apríla 1940 Nemecko začalo s operáciou pri ktorej, obsadilo Dánsko a následne* Nórsko. Tak si chceli Nemci zabezpečili dovoz železnej rudy zo *Švédska. 10 mája nemecké sily vtrhli do štátov*Beneluxu* a tankové jednotky prekročili Ardenské lesy. Rýchlim obchvatom nemecké tanky obkľúčili francúzske a britské vojská ktoré, museli evakuovať cez francúzsky prístav Narvik. Tanky následne obsadili zbytok krajiny, poľahčujúca okolnosť bolo vyhlásenie Paríža francúzskym velením za* otvorené mesto. Nemci ho tak 22. mája* obsadili prakticky bez odporu. Kapituláciu Francúzska využilo* Japonsko, ktoré rýchlo obsadilo Francúzsku Indočínu. 3. augusta* vpadlo Taliansko do Egypta a* 28. októbra* zaútočilo na Grécko ktoré, sa však za pomoci Britov ubránilo a prešlo do proti-ofenzívy. Ubránilo sa aj britmi ovládaný Egypt, drvivá porážka pri El Aghaile takmer prerušila talianske ťaženie v Severnej Afrike. No Hitler chcel talianskej porážke zabrániť a na pobreží Líbie sa vylodili nemecké divízie, takzvaná Afrikakorps. Nemecké a talianske jednotky obsadili takmer celý sever Afriky no proti-útoky Britov spôsobili ústupy a postupy na oboch stranách. Až do roku 1942, kedy vojská osi v Afrike kapitulovali. 6. apríla*1941* prepadli nemecké a bulharské vojská Juhosláviu a Grécko, aby si Nemci zaistili južnú Európu pred inváziou do* ZSSR. Nemecké jednotky po priamej a rýchlej invázií vytlačili britské a grécke jednotky až na ostrov *Kréta. No i tam ich prepadol nemecký výsadok a museli sa evakuovať do Egypta. 22. júna 1941 nemecký Wehrmacht porušil pakt o neútočení a napadol* Sovietsky zväz*.

Spočiatku bol útok veľmi úspešný a terorizovanie obyvateľstva bolo neúnosné. Bolo vypálených tisícky miest a dedín, milióny vrážd, násilností vykonaných tzv.* Einsatzgruppen* alebo* jednotkami SS. Nemecké útočné divízie boli rozdelené do troch hlavných útočných armád, mali dobiť Leningrad, Moskvu* a Kyjev. Skupina armád sever, ktorá takmer 900 dní obliehala mesto Leningrad pri ktorom, zomrelo viac ako 800 000 obyvateľov mesta na hlad, zimu a následkom bombardovania. Skupina armád stred dosiahla predmestia Moskvy ale, mesto nikdy nedobila. A nakoniec skupina armád juh, ktorá sa zúčastnila najprudších bojov o mesto Stalingrad. Postup nemeckých jednotiek spomalil hrdinský odpor* červenej armády, ale aj počasie, nekvalitná infraštruktúra ZSSR, dlhé zásobovacie línie a únava útočiacich jednotiek a techniky. Navyše sa celý sovietsky národ odhodlal k záchrane a všemožnými spôsobmi sa snažili zabrániť *rozmachu nacizmu. Bola to takzvaná* veľká vlastenecká vojna, pri ktorej Nemci narážali na každom kroku na tuhý odpor. *Dňa 7. decembra 1941 japonské cisárske letectvo napadlo námornú vojenskú základňu USA Pearl Harbor na Havajských Ostrovoch. Japonci tak chceli zničiť jediného protivníka ktorý, by ich mohol ohroziť počas dobývania t*ichomoria. Následne sa japonská pechota vylodila na *Filipínach, Hongkongu, Malajzií a na Novej Guinei. Po tejto udalosti vyhlásil Hitler vojnu USA. Vzniklo spojenectvo USA, Spojeného Kráľovstva a ZSSR. Keď v roku 1942 Stalin stiahol svoje jednotky zo Sibíra, ktoré tu držal z obáv napadnutia z japonskej strany, ruská ofenzíva narástla a karta sa začala obracať. Nemecké jednotky boli nútené ustupovať po celej fronte. V Tichomorií Američania bombardovali Tokio čo spôsobilo morálnu ujmu na japonskom obyvateľstve, skutočný obrat nastal až po bitke o ostrov Midway. Tento ostrov je geograficky veľmi dôležitý a Japonci stratili 4 lietadlové lode a množstvo lietadiel. V tom čase začala na svete vznikať takzvaná* proti-hitlerová* koalícia, takmer 70 krajín celého sveta sa zaviazalo všetkými dostupnými zdrojmi poraziť* ,,sily zla”* alebo štáty dohody Nemecko, Taliansko a Japonsko. Sovietsky zväz začal od roku 1943 s mohutnými proti-ofenzívami a Nemcov vytlačili až za rieku Dneper, kde chceli Nemci dlhodobo udržať obranné pozície. No červená armáda túto obrannú líniu prelomila a Nemci ustupovali ďalej na západ. Navyše sa v Taliansku po porážke vojsk osi v Afrike rozpútala proti vojenská nálada. 10. júla 1943 sa na Sicílií vylodili spojenecké vojská, ktoré rýchlo postupovali naprieč Talianskom a* Mussolini* bol zvrhnutý a popravený talianskymi partizánmi. Dňa 6. júna 1944 sa na pobreží Normandie vylodili spojenecké vojská a otvorili západný front. Rýchlo sa zmocnili severného Francúzska postupovali na Paríž. Ruské jednotky postupovali cez Strednú Európu podporované povstaniami a tiež vojskami Rumunska a Maďarska, ktoré predtým bojovali po boku Nemecka. V Tichomorií Japonci utrpeli porážku na Filipínach a na Novej Guinei. Navyše ich námorníctvo bolo značne zdecimované. Na začiatku roku 1945 spojenecké letectvo bombardovalo nemecké územie už takmer bez odporu a pechota dobila Francúzsko a prekročila rieku Rín. Červená armáda obsadila Maďarsko, Poľsko a Česko-slovensko a postupovala na Berlín. Spojenecké vojská sa stretli 25. apríla zo sovietskymi pri* rieke Labe* a bola to prvá veľká udalosť, ktorá naznačovala porážku Tretej Ríše. Vojna sa v Európe skončila dobytím Berlína červenou armádou, oficiálne 9. Mája. V Tichomorií Japonsko kapitulovalo po zhodení dvoch atómových bômb na mestá* Hirošimu* a deň na to na Nagasaki, nasledujúci deň* 2. septembra v roku 1945* Japonsko kapitulovalo. Tento najkrvavejší konflikt v dejinách postihol takmer tretinu populácie celého sveta. Do bojov boli zapojené vojenské sily krajín ako sú napríklad Nový Zéland, Kanada,* Austrália, India, *Etiópia a ďalšie. Technickú pomoc poskytli štáty ako sú Mexiko,* Brazília, Kuba, *Južná Afrika a ďalších približne 30 krajín. Najviac postihnuté boli krajiny v*ýchodnej Ázie* a s*evernej Afriky. No *e*urópsky kontinent* bol doslovne v troskách a v popole, neutrálnymi zostali iba Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko, Írsko a Portugalsko. Zrovnané zo zemou boli celé mesta hlavne vo V*ýchodnej Európe. O život prišlo takmer *80 000 000 ľudí s toho 60 000 000 civilistov. Holokaust mál na svedomí takmer 20 000 000 obetí. Táto vojna zmenila svet navždy.

*Zdroje obrázkov: wikipedia.org, prezentačný obrázok: pixabay.com Zdroje textu: Encyklopédia histórie sveta - Copyright © Kingfisher Publications Plc ISBN 80-7181-568-3. 1999 Kronika tretia ríša - Copyright © Richard Overy ISBN 978-80-89379-40-8. 2010 *