Keby vás opustil partner, keby ste mali vzťah ktorý by nefungoval, je veľká pravdepodobnosť, že by ste si neuvedomili prečo sa tieto veci dejú, ak by sa to nestalo. Neuvedomili by ste si, prečo vás partner opustil a preto by ste ani nevedeli, čo máte zmeniť. Keby ten váš vzťah nefungoval, neuvedomili by ste si, že buď je v chyba v oboch a môžete ju napraviť, alebo jednoducho by ste zažili viac dobrých vecí ak by ste boli obaja sami a našli si niekoho iného a rozišli sa.

Vyhadzov z práce nie je predsa to najhoršie, čo sa nám prihodí. Prečo sa nám to vôbec deje? Prečo sme nezamestnaní? Pretože tie chvíle, kde sa my NAJVIAC učíme a keď prijmeme životné lekcie sú to práve tie, ktoré najviac bolia. Keď sa každý zamyslí nad svojím životom tak zistí, že pokiaľ to dosť nebolelo, tak žiadnu životnú zmenu nepodnikol. Začneme sa rozprávať s deťmi, až keď začnú brať drogy, začneme poriadne pracovať, až keď nám dajú druhú výstrahu že nás vyhodia z práce, my začneme športovať až keď sa nám doktor vyhráža, začneme nosiť kytice, až keď ležia na stole rozvodové papiere. Pokiaľ to dosť nebolí, tak nepodnikneme žiadnu zmenu – sme spokojní. Nepozerajme sa len na tie strasti a straty života len negatívne. Pre viacerých z nás je to samozrejme *skrz ohňa a životných bolestí ale bolestivé momenty nášho života – keď sa na ne pozrieme za 5 – 10 rokov, sú MOMENTY RASTU, to sú tie momenty, ktoré nám pomáhajú. *

Pre veľa ľudí je teraz ten vyhadzov z práce práve tým najväčším požehnaním, ktorý sa teraz postará o to, že ho dovedie k tej zmene, aby ďalších 30 rokov robili niečo čo ich baví oveľa viac. Čakáme že dostaneme od života teraz tú šancu – ale tú šancu si môžeme aj sami vytvoriť, sme slobodní. Všetko zlé, čo sa nám v živote deje, môže byť naozaj hrozný, veľký a bolestivý životný kopanec, ale môže to byť práve podnietenie tej zmeny, doslova vtieranie tej zmeny to vášho života.

Ak by ste dostali rakovinu, čo je teraz dosť aktuálne v našich končinách, veď to všetci vieme… Nechcem vás vystrašiť. Pýtali by ste sa samých seba, prečo práve ja? Preto práve ty, aby si si sadol a prehodnotil svoj život ktorý si mal doteraz. Práve preto, aby si si začal vážiť čo máš, aby si niektoré veci prehodnotil. Pretože pokiaľ by si neležal na tej posteli a čumel do stropu NIČ by ťa nedonútilo zamyslieť sa nad svojím životom a prehodnotiť ho, zmeniť ho. Zmeniť to, že si máš vážiť zdravie. Choroby sa dejú hocikomu, aj bohatým, aj slávnym ľudom, aj chudobným. Aj smrteľné. Sú aj ľudia, ktorí vám povedia že ten rakovinový nádor bol to najväčšie požehnanie v ich živote, pretože PREHODNOTILI život a začali žiť, uvedomili si aké sú ich hodnoty a čo je v ich živote dôležité, kto je pre nich dôležitý človek a o čo sa majú v živote starať. A zo zhonu za nezmyslami, majú zrazu plnohodnotný život – TAK BOL PROBLÉM ALEBO NEBOL? My nevieme, čo je za rohom.* Nehovorme, že je to problém len preto, lebo to teraz bolí. To, či to je alebo nie je problém my zistíme z našej reakcie – ako my sa s tým vyrovnáme určí, či z toho vyjdeme dobre alebo zle.* Nesmiete sa ničím pohltiť emocionálne – nestať sa citovo, emocionálne súčasťou toho problému – nezhorieť, “nezakysnúť”…je to náš problém a NIKTO nás z neho nevytiahne.

Dáva ti to logiku? My ľudia chceme stále viac, chceme byť úspešní, chceme mať nový dom, chceme nové handry na seba. Ale pozeráme sa aj na to, čo všetko máme? Preto sa nám ľudom dejú zle veci a zle situácie, pretože tá situácia, v ktorej si ťa rovno dovedú do stavu, kedy ty si donútený spraviť zmenu a zmenu k niečomu lepšiemu, zlatko :-). > Nemôže byť len dobre, keby nebolo zla nevedeli by sme, čo je dobré. Keby nebolo tmy, nevedeli by sme, čo je to svetlo a čo je to slnko. Človek môže získať všetko, čo chce ale nie naraz. Môže sa nám to zdať smutné, ale skúsme si predstaviť, že by sa nám naraz stalo v jednej chvíli že sa nám splnia všetky priania. To by bolo skutočne smutné. Ďalšia také aktuálne čo teraz letí – chceme byť dokonalí. Na internete každý jeden deň na nás vystrkujú citáty čierne na bielom s nejakým gýčovým obrázkom a snažia sa nám vnucovať, čo je v našom živote dôležité. Rovnako články, kde máte vraj 7 PRAVIDIEL AKO BYŤ ŠŤASTNÝ a keď sa ich nenaučíte naspamäť a nebudete sa podľa nich správať, tak nebudete šťastní – no veď to je predsa blbosť ako hrom :-). Zabúdame podľa toho žiť. Ten pocit na zmenu v tej chvíli a ten pocit vďačnosti je TAKÝ KRÁTKY ako to, koľko ten obrázok visí na tej vašej facebookovskej nástenke. Preto nie sme šťastní, preto to nefunguje, preto to takto NEJDE ďalej, pretože každý ma vlastné hodnoty, každý by mal ďakovať za to, čo má PRÁVE v tom okamihu keď to má a keď je to v našom živote prítomné, nie vo chvíli, kedy sedíme za internetom a vyletí na nás citát, ktorý si vymyslela nejaká ezoterička a na stránku dal chlapík, čo chce mať viac lajkov. Recept a lekciu života nám nedá nikto len my sami. **Neexistuje recept na šťastie, neexistuje niečo, že odteraz budeme šťastní. Nezmení sa náš život dennodenným čítaním citátov a rady, ako máme byť šťastní.** Zamysli sa nad svojím životom, prehodnocuj ho, vnímaj to čo máš a vnímaj to, čo si ešte zaslúžiš. Ja** keď ďakujem za niečo v mojom živote úprimne a od srdca, cítim ako to, čo mám, že sa ešte ZDVOJNÁSOBUJE.** Máš vlastný život a vlastné pravidlá, miluj seba, miluj život a ostatných ale nie nejakú honbu za dokonalosťou. Je to ako keď celý pracovný týždeň niekto jedáva zdravé jedlo, kupuje si ho v špeciálnych obchodoch, stále športuje a stravuje sa DOKONALE a v DOKONALÝCH porciách a jedlo, ktoré do seba dáva je DOKONALÉ! Ale zrazu príde víkend… a ten dokonalý zdravo stravujúci človek si povie “veď sa musím uvolniť veď je víkend” a dá si hamburger a hranolky a absinth s pivom. Buďme stále ROZUMNE odviazaní a uvoľnení :-). Nebuďme dokonalí. Je to strašná kravina. Hľadáme všade len ideál – a áno to je normálne ale nie je to cesta ku šťastiu, pretože potom budeme mať výčitky že prečo sme si dopriali niečo nezdravé. Všetci hľadáme šťastie, pocit slobody, naplnenia, harmóniu. A **niekto nás naučil, že čím máme väčšiu nálepku na sebe, tým viac budeme šťastnejší.** Pre niekoho je to napríklad akademický titul, alebo to v  akej štvrti bývame, alebo to aby naše deti mali v škole samé jednotky – ale nie za tú cenu že sa pozrieme, či budú aj šťastné. Toto všetko do nás naočkovala škola, rodina, kamaráti, médiá… A takto nájdeme niečo, nejakú “nálepku”, čo ku tomu šťastiu vedie aby sme to šťastie dosiahli. 🙂 Prestaňme sa pozerať na to, čo od nás chcú druhí a čo od nás druhí očakávajú. Nedá sa takto žiť, nedá sa takto žiť uvoľnene, v harmónií a šťastí. Veď NIKTO nevie, čo je dobré a čo je zlé. To, či je to dobré alebo zlé čo konáš, zistíš podľa intuície, podľa srdca – nikdy neklame. Vieš ako fajne mi začalo byť keď som si uvedomila, ako nie som odkázaná na niekoho iného čo si o tom myslí alebo nie a začala som si robiť to, čo je správe pre mňa? 🙂 ved toto je sloboda, toto je šťastie. Napríklad: ,,Logika školského systému – štandartný system: prídeš na rodičko, povedia ti o Jankovi: ,,tá matematika je dobrá”…. a teraz ti povedia ,,ALE!!!!!” a povedia, kde ma tvoje dieťa slabiny a budú hovoriť ďalších desať minút o tom, aké má slabiny a kde má tie slabiny a ďalších 10 minút bude o tých slabinách. A my potom prídeme domov a zaplatíme Jankovi doučovanie, na čo??? no na to, v čom nie je dobrý! Čo je najväcčší nezmysel aký kto mohol vymyslieť. Pretože Janko v tých oboroch v ktorých nie je dobrý a nemá pre ne vnútornú túžbu, nemá tie neuróny tak pospájane, nezaujíma ho to toľko, nenarodil sa s talentom, ktorý by ho tam smeroval, takže tam AJ TAK nebude nikdy excelovať v tých oboroch, takže AJ TAK v tých oboroch nezarobí veľké peniaze a my ho natlačíme do tej ekonomickej školy …a bude z neho priemerný učeň. Zatiaľ čo keby maľoval, tak má tie najkrajšie obrazy …alebo keby skladal básne, skladal by tie najkrajšie básne alebo symfónie, A NAJLEPŠIE PREDÁVANÉ obrazy a NAJLEPŠIE PREDÁVANÉ knihy. Pretože tam by priniesol najväčší spoločensky prínos ” Dzirasa…… A prečo je to tak? Pretože učiteľka povedala, že Janko nie je dokonalý a Janko uveril matke, pretože LEN matka a učiteľka VRAJ vie, čo je pre nás dobré. > TO, AKO MÁME ŽIŤ A ČO JE DOBRÉ A ZLÉ – MÁME KAŽDÝ SÁM V SEBE. > >