Terorizmus ako produkt globálnej doby je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Problémom teroru, terorizmu je i jeho samotná definícia ktorá v mnoho ohľadoch nie je úplne presne sformulovaná a každá organizácia, alebo štát, no i jedinec si ju môže vyložiť inak. V tomto článku sa vám pokúsim  priblížiť veľmi širokospektrálne problematiku terorizmu ako produktu ľudskej spoločnosti a jeho boja proti nemu.

Vymedzenie terorizmu

Teror, terorizmus a teroristi sú dnes veľmi často svetovo preberané témy. Bežne sa s nimi stretneme vo vzdelávacích prostriedkoch, vo vyjadreniach politikov a odborníkov z rôznych odvetví ale i z úst bežných ľudí. Problémom je, že dnes podstatná časť subjektov a inštitúcií používajú túto terminológiu nie s plne uvedením jej obsahom, alebo ju používajú priamu účelovo k presadeniu či obhajobe subjektívnych postojov alebo cieľov.

Dôsledkom je rozdielnosť prístupu k chápaniu problematiky terorizmu. Terorizmus je v súčasnosti väčšinou chápaný ako pojem s negatívnymi konotáciami a preto málo kto označí sám seba za teroristu. Keď že sa dosť často vytvára normatívny aspekt typu „terorista alebo bojovník za slobodu“. Toto spôsobuje, že je niekedy veľmi ťažké prekonať tento normatívny aspekt. Termín „teror“ bol prvý krát oficiálne použitý v roku 1789 v súvislosti s Veľkou Francúzkou revolúciou s etapou jakobínskej diktatúry. V historickom kontexte vyjadroval súhrn násilných postupov a metód aplikovaných štátom proti jeho predovšetkým vnútorným oponentom. Primárnym cieľom v tej dobe bolo použitie násilia i cez tisíce obetí nebolo v tomto prípade fyzická likvidácia odporcov taká dôležitá ale skôr navodenie atmosféry strachu, ktorý mal protivníkov zastrašiť alebo prípadne zaistiť ich lojalitu. Za posledných dvesto rokov sa ale pohľad na terorizmus podstatne zmenil. Táto zmena bolo hlavne spôsobená kultúrnym rozkvetom spoločnosti, ekonomicky, sociálne, historicky, geograficky a politickými podmienkami ktoré sa za dvesto rokov rapídne zmenili k postoju vnímania teroru i terorizmu. Príklad rozdielnosti vnímania je možné vidieť napr. medzi USA a definíciou terorizmu Európskej únie. Na definícii terorizmu sa doposiaľ nezhodli ani členovia zemí OSN.

Na čom sa Doposiaľ zhodli je len na nepriama pracovná definícia ktorá v zásade znie: “Kriminálne činy, zamerané proti civilistom, spáchané s úmyslom, spôsobiť smrť alebo závažné telesné zranenie či zmocnenie sa rukojemníkov, s účelom vyprovokovať stav zastrašenia v širokej verejnosti alebo vo skupine ľudí alebo špecificky zameranej skupiny ľudí, zastrašiť populáciu alebo donútiť vládu či medzinárodné organizácie, aby niečo učinila ,alebo aby sa zdržala nejakého aktu, v rámci definície medzinárodných zmlúv a protokolov vo vzťahom k teroristom.“

Terorizmus ako produkt ľudskej spoločnosti

Terorizmus je produktom ľudskej spoločnosti a je sprievodným negatívnym javom jej existencie. V rámci ľudských konfliktov je vnímaným  v globálnom meradle. V tomto  globálnom meradle je terorizmus môžeme chápať ako taktiku alebo stratégiu boja, ktorá z hľadiska využívaných metód a prostriedkov spadá do kategórie nekonvenčnej a psychologickej vojny. Primárnym cieľom nie je v tomto prípade zničenie materiálneho a ľudského potenciálu nepriateľa, ale zasadenie silného psychologického úderu väčšinou zameraného proti veľkým sociálnym skupinám, ktoré pod jeho vplyvom menia svoje postavenie a následne chovanie. V zhrnutí sa teda dá povedať že je to metóda založená na použití čo najzákernejšieho a amorálneho použitia násilia. Najväčšie percento násilia je aplikované proti ľudom a objektom. Obete terorizmu sú využité ako nástroj, vydierania a psychologického pôsobenia na spoločnosť alebo určitú skupinu.

Terorizmus ako hrozba v globálnej dobe

Dnešná postindustriálna, informačná doba poukazuje na globalizovaný svet v ktorom žijeme. Globalizácia vo všeobecnosti znamená že sa zosilnili spoločenské väzby na celkom svete od obchodu, pokroku, vývoja ktoré zasiahli inštitúcie, organizácie i jednotlivcov, ktorí môžu byť na tisícky kilometrov od seba ďaleko. Globalizovaný svet teda celkovo môžeme pochopiť tak, že všetko je zo všetkým určitým spôsobom spojené. Príkladom môžem byť hospodárska kríza ktorá zasiahla svojim vplyvom každú jednu krajinu. Globalizácia začala ako technický proces položením podmorských transatlantických telegrafných káblov v druhej polovici 19.storočia, a pokračovala i cez hospodársku krízu, dve svetové vojny a vzostup i pád komunizmu. Voľný trh je o niečo starší ako 20 rokov. Technologická globalizácia je neúprosný proces, ktorý žiadne politické rozhodnutie nemôže svojvoľné zastaviť. Ak by sa tieto dva javy stretli je jasné ktorý vyhrá. V určitom aspekte sa dá povedať že globalizácia plodí deglobalizáciu. Zaplavovanie sveta novými technológiami, zintenzívňuje zápas o prírodné zdroje a exponenciálne zrýchľuje šírenie zbraní, čo spôsobuje prehlbovanie najnebezpečnejších ľudských konfliktov.

Aký je skutočný dopad globalizácie na teroristické praktiky? Globalizácia ako taká predovšetkým drasticky znížila všetky obmedzenia, ktoré priestor a čas kládli ľudským činom a vzťahom v priebehu dejín. Dopad inovácie v oblasti komunikácie a dopravných prostriedkov podporujú súčasné teroristické aktivity. Globálna doba predurčuje koniec vymedzených teritórií, keď že ani územné hranice nezastavia ľudské interakcie. Ukážkou zmien môže byť i 11.september, ako symbol že žiadne teritoriálne územie nemôže byť v bezpečí pred teroristickou hrozbou. Inými slovami povedané, neprístupne územia v globálnom svete prestali existovať. Teroristické skupiny sú dokonalým príkladom adaptácie na súčasný globálny proces a jeho možnosti. Medzinárodní terorizmus obsahuje internacionálne prvky, ako je napríklad podpora teroristickej organizácie iným štátom, útok na diplomatickú misiu, či únos lietadla s občanmi niekoľkých rôznych štátov.

Postupy proti terorizmu

Boju proti terorizmu hovoríme aj ako protiterorizmus *(osobne sa mi tento názov moc nepozdáva 😀 ), stretneme sa ale aj s pojmom antiterorizmus, protiteroristická politika, vojna proti terorizmu atď. Terorizmus hlavne ako bezpečnostná hrozba globalizácie, vyvoláva reakcie smerujúce ku jeho potlačeniu. Rast vplyvu terorizmu v globálnom meradle núti politikov hľadať riešenie daného problému. Postupy proti terorizmu sa uskutočňujú na viacerých politických frontoch. V najobecnejšej miere je možné medzi prvý sektor zaradiť *diskurzívni, diplomatický a osvetový kde sú voči teroristom postavené argumenty  aby svoje jednanie zanechali. V druhom bode sú obsiahnuté spravodajské respektíve monitorovacie sektory. V tomto bode sa hlavne jedná o sledovanie teroristov a na základe výsledkov je v ďalších bodoch zakročované. V tretom bode sú policajné zložky ktoré sú používane napr. proti kriminalite a pomáhajú kontrole na letiskách. Tu môžeme zaradiť i špeciálne jednotky ktoré sa starajú o poriadok. Justíciu a legislatívu radíme do štvrtej skupiny, kde sa hľadajú vhodné právne prostriedky k zníženiu a elimináciu terorizmu a na tomto princípe sú teroristi a ich prívrženci sankcionovaní v niektorých prípadoch aj väznení. Vojenský sektor a nasadzovanie vojenskej sily býva používane hlave pre jeho palebnú silu a pri krízových situáciách. Ako posledný dôležitý sektor môžeme označiť záchranársky. Zdravotníci sú hlave využívaní k eliminácii následkov teroristických útokov. Každý jeden sektor sa navzájom prelína, ovplyvňuje a zasahuje i ďalšie sektory ako napr. ekonomický. V praxi je veľmi komplikované bojovať proti niečomu čo je vo svojej vlastnej podstate len “stratégia boja“, preto v mnoho prípadoch sa využíva sprísnenie bezpečnosti či už na letiskách v školách a ambasádach.

Boj proti terorizmu je záležitosťou štátov a medzinárodných organizácií no zapájajú sa i neštátny aktérky v podobe médií a mimovládnych organizácií. Zabezpečenie globálnej bezpečnosti v dnešnom prostredí, medzinárodnej ekonomickej interdependencie a regionalizmu možno spájať aj s transatlantickou spoluprácou a rozširovaním NATO o štáty EÚ. Bezpečnosť v dnešnom globálnom prostredí hrá významu úlohu. Teroristický útok 11. septembra 2001 vytvoril silnú myšlienku zaoberať sa bezpečnosťou a otázkou teroru hlavne zo strany USA. Fenomén 11. Septembra vytvoril dva základné postupy riešenia problému s terorizmom. Prvý koncept je hlave vnímaný zo strany USA a spočíva zo základnej tézy „*s teroristami sa nejedná, s teroristami sa bojuje“* aplikujúci nekompromisní postoj k terorizmu, zásadné odmietanie jednať s teroristami a nepripúšťať tak žiadne ústupky. **Druhý vnímanie poňatia „európskeho“ typu je založené na čo najväčšom resp. plnom dodržaní ľudských práv v súlade ochranou ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 a chartou základných práv Únie a to i v prípade boja s medzinárodným terorizmom v jeho vyhrotenej podobe po 11. septembri. Tieto dve koncepcie samozrejme nenájdete v praxi v čistej forme, pritom sa odlišujú vo svojej hlavnej podstate svojho prístupu, zvlášť k rozsahu a hĺbke legislatívnych opatrení týkajúcich sa obmedzení niektorých základných práv pre účely efektívneho boja s terorizmom. Európska únia sa snaží v rámci boja sústrediť na obmedzenie prístupu teroristov k finančným a iným ekonomickým zdrojom. Taktiež zosilňuje kapacitu orgánov EU členských štátov na zaistenie teroristov a ich následne vyšetrovanie a stíhanie z predpokladaných útokov. NATO a USA oproti EU uprednostňuje aktívny boj proti terorizmu vojenskou silou. Teroristické opatrenia NATO majú za úlohu zničiť spôsobilosť teroristov, zabránenie ich usadzovania sa na určitom území, cvičiť, plánovať a uskutočňovať teroristické útoky. Dnes i do budúcnosti by bolo správne a rýchlejšie ak by sa tieto dva rozdielne pristúpi skĺbili pre svoju efektívnosť a vzájomnú pomoc v boji s terorom.

Bezpečnosť ako taká je jednou zo základných hodnôt ľudských potrieb. Terorizmus bol a je v najbližšom čase aj bude hoci nechcenou, predsa len reálne existujúcou súčasťou života ľudskej spoločnosti. Potvrdzuje to aj skutočnosť že terorizmus sa stal zbraňou v rukách slabých proti silným a nástrojom* silných na upevnenie hegemónie voči slabým. Pre globálnu bezpečnosť bude potrebné vytvoriť do budúcnosti medzinárodná definíciu terorizmu a stratégiu boja proti nemu. *“A čo si myslíte vy”? Je vlastne možné efektívne bojovať proti niečomu takémuto ako je terorizmus? A ak áno ako?
**

 Zdroj: securityrevue.com, politickevedy.fpvmv.umb.sk CORTE IBÁNEZ, Luis.: *Logika terorismu. *GRAY, John.: *Al Kajda. *KOLEKTÍV AUTORU, *Terorizmus a my. *SMOLÍK,ŠMID A KOL.: *Vybrané bezpečností hrozby a rizika 21. Století. * PIKNA B.: *Medzinárodní terorismus a bezpečnost Európské únie *