Priatelia, snáď nie je dňa na našich sociálnych sieťach, kedy by sme neboli konfrontovaní nespočetnými “pravdivými” citátmi o láske. Nachádzame ich v čiernych rámikoch s gramatickými chybami, pričom autorov často ani nepoznáme. Občas si s veľkým sebazaprením niektoré z nich prečítam. Dospel som však k názoru, že anonymita týchto nezmyslov a výplodov od sklamaných násť-ročných ľudí po nevydarenom dvoj-týždňovom „vzťahu“ je pre nich pravdepodobne prospešná.

Čo je na týchto novodobých múroch nárekov alarmujúce? Priatelia, my tieto nezmysly čítame, zdieľame a „nachádzame sa v nich“. Veľmi pomaly a sofistikovane ovplyvňujú naše podvedomie bez toho, aby sme si to uvedomovali. Presviedčajú nás o našom utrpení, o našej nevine, pričom vinníkom sú všetci a všetko, len nie konzument tohto nezmyslu. Tieto moderné „wikipédie lásky“ absolútne a dokonale vylučujú akýkoľvek prípadný pocit viny, potrebu pokory, ospravedlnenia sa … Naopak, utužujú nás v našom utrpení a „pocite pravdy“, často krát ich „postujeme“ s afektovanými komentármi, ktoré mimochodom inteligenčne korešpondujú so zdieľaným nezmyslom.

Možno niekomu bije do očí podobnosť môjho nadpisu a obsahu blogu s článkom kňaza Kuffu, s ktorým zdieľam rovnaký názor. Priatelia, láska je o tom robiť šťastným druhého človeka. Ak hľadáme partnera, aby sme boli šťastní my, radšej to nerobme, pretože týmto absolútne míňame podstatu vzťahu. Chceš byť teda šťastný/á? Nežeň sa, nedávaj sa dohromady s iným človekom, nevydávaj sa! Sprav to vtedy, ak budeš chcieť robiť šťastným druhého, a keď budeš presvedčený, že to rovnako cíti i on!

Pokúsil som sa preto nájsť inú definíciu lásky. Ak nie úplne presnú, tak aspoň takú, ktorá sa jej bude približovať. Myslím že nasledujúca je k pravde určite bližšie ako známe výrony emócii zo sociálnych sietí.

Tak teda, milujeme skutočne svojho partnera? Skúsme sa konfrontovať s nasledujúcimi bodmi:

List Korinťanom

Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne. Láska nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde. So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné. Láska nemá konca. Proroctvá zmĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú, láska je však večná …“

Priatelia, milujeme alebo „milujeme“ našich partnerov a partnerky? Pevne verím, že áno, a každému z Vás prajem, aby tento pocit zažíval čo najdlhšie a najintenzívnejšie ako sa len bude dať. Pretože nie je predsa nič krajšie ako milovať a byť milovaný.