Kedysi, keď som bol mladší a prišiel som zo školy domov, hodil som školskú tašku do izby a buď som bežal vonku alebo zapol TV. Akonáhle som ju ale zapol, nemusel som ani prepínať kanály, vždy ma vedelo niečo zaujať, či už to bol dokument, nejaký komediálny seriál, animák a pod. A stačilo mať asi 20 staníc.

Dnes, kedykoľvek zapnem telku s predplatenými cca 200 kanálmi, len prepínam postupne jeden bullshit za druhým a po 10 minútach to vzdám. Množstvo hudobných staníc, ktorých klipy a hudba stoja doslova za hovno. Dokumentárne stanice oboznamujú s nekonečným vývojom áut, ktorých je všade plno a príde mi to ako reklama alebo je tam dokument, čo bude so svetom po vymretí ľudstva. V televíznych novinách a správach sa preberajú prehrešky politikov, strach z vojny i smrti a beznádej do budúcnosti, ktoré sú prerývané kadejakým nonsensom, prípadne ako hasiči zachraňovali mačku na strome. Pre príklad uvediem titulok s názvom: “Ženu zasiahol blesk, skončila v nemocnici”. Z reportáže sa dozvieme, že ženu nezasiahol blesk, udrel niekoľko desiatok metrov od nej, a v nemocnici bola na bežnom kontrolnom vyšetrení zo šoku a už je doma. V podstate sa nič nestalo ale zabili sme pár minút nášho drahocenného času, aby sa naše IQ pozastavilo nad demenciou šíreného strachu a nezmyslu. Odvtedy si pozriem správy raz za čas a žiadna zmena. Na detských kanáloch idú rozprávky ako pre retardovaných alebo telenovely pre puberťákov. Keď som pred takýto detský program posadil 1-ročného chlapčeka, aby som ho zabavil, tak zaujímavejší bol ovládač od TV. Až hudobné rýchlo-blikajúce klipy ho paralizovali. Na Vianoce sľúbený kanál bez reklám a reklama bola medzi všetkými filmami. Nikto to nevníma?! Vymývanie mozgov! A o reklamách nehovorím. To, s čím prišiel T-com na Vianoce, považujem za urážku ľudskej dôstojnosti a zdravého rozumu. Večer samé trápne zahraničné i slovenské seriály prevzaté z Ameriky či Nemecka, hádam inšpirované Rosamunde Pilcher či Ingou Lindstrom… Bullshit, bullshit everywhere! 😉