Sme tiež len kópie alebo originály? Alebo o najnebezpečnejšom okamihu v živote ženy.

* *

Smutný, krátky príbeh jednej knihy:

Priatelia, toto je moja skromná krátka story napísaná niekedy začiatkom leta, po veľmi smutnom zážitku.

Človiečik raz čítal knihu. Inú ako ostatné. Nemala tuctový obsah, nemala typickú vôňu, štandardný rozsah ani obvyklé rozmery. Dokonca nestačilo prečítať poslednú stranu, aby čitateľ poznal rozuzlenie celého príbehu. Bola úplne odlišná, taká tá vzácna. Trochu nevýrazná, zdanlivo nezaujímavá, obalom aj obsahom nekomerčná, na krajoch obitá jej ťažkým životným osudom, ktorý sa nesnažila zakrývať peknou obálkou s pestrofarebným vzorom. Bola úžasná, bola totiž originál …

Mala originálne esencie a krásny príbeh ktorý naplnil šťastím nejedného váhavého človeka, ktorý sa ju rozhodol aj napriek počudovaniu spoločnosti, ktorá s veľkou obľubou uznávala len kópie, čítať.

Čas bežal ruka v ruke s prečítanými stránkami, no tie sa začali nenápadne meniť, čo si zaskočený človiečik všimol. Nevenoval však tomu prílišnú pozornosť. Veď aj v živote sme raz hore a raz dole, nemožno byť vždy 100%-tný.

No originálneho príbehu, vlastnej vône i špecifických farieb bolo čoraz menej. Naproti tomu pribúdali uhladené stránky, voňavé od kriedového papiera, takého, čo sa všade predáva a všetci ho chcú … Už to nebola tá originálna kniha, ktorá dávala šťastie práve kvôli svojej jedinečnosti. Úvodné stránky boli vytrhané alebo ťažko čitateľné. Už dávala radosť masám, tej zhypnotizovanej časti našej spoločnosti, ktorá ju zmenila na nepoznanie a na svoj obraz.

Tu človiečik zosmutnel, a knihu smutne odložil späť na policu. „Takto svet prichádza o originály“, povzdychol si.

Priatelia, jeden môj profesor mi raz povedal krásnu vec. „Najnebezpečnejším okamihom v živote ženy je, keď sa jedného dňa pozrie do zrkadla a uvedomí si, že nie je až taká nepekná, ako si doteraz myslela“.

Ženičky, máte to v dnešnom svete ťažké. Spoločnosť na čele s nami, neohrabanými chlapmi bez vkusu a morálky, Vás núti podliehať jej hlúpym trendom. Preto by sme si my, chlapi, mali vážiť každú z Vás, ktorá sa (našťastie) nenašla v predchádzajúcom texte. Patrí Vám veľká poklona dievčence a „Thank God“ za to, že mám to šťastie Vás poznať.

No a my, priatelia, nebláznime, nebuďme kópie ! Môžeme tým stratiť nielen svojich blízkych, ale predovšetkým samých seba …