Česť práci, Na stráž alebo Dobrý deň! Neviem, čo je v poslednej dobe v móde, keďže sa nám to doma po voľbách pekne vykreslilo. Od môjho posledného pajzlového článku ubehol dosť dlhý čas a tak som si povedal, že sa vám trošku pripomeniem. Dúfam, že po uverejnení tohto príspevku sa mi nebude zase niekto vyhrážať fyzickou likvidáciou, alebo ma vláčiť po súdoch, ako sa to skoro stalo naposledy.

Je to pre ľudí…

Abstinenti, nepiči a iná časť spoločnosti, ktorá neholduje tekutému šťastiu bude síce namietať, no je to tak. Alkohol je vymyslený pre ľudí a pre zábavu, ktorá sa sním zažíva. Pravda, že pri pravidelnejšej konzumácii si niektorí vášnivci vybudujú závislosť, no povedzme si rovno, na dobré sa ľahko zvyká a človek sa v dnešnej dobe stane závislým pomaly už aj na čokoláde. Na pravidelnejšom pivku s priateľmi nie je nič zlé, no a na chaty tak isto nechodíme hrávať pexeso (neviem, ako je to u vás, ale u nás to tak nie je). Core item celého tohto problému však je to, čo prichádza po nadmernom množstve skonzumovania tohto nápoja.

Svaly, odvaha, okno, kocovina

Určite to poznáte – človek si vypije a nastupuje rovnaký scenár: je prekliate silný, dobre sa mu spí (tento argument používal otec môjho kamaráta, ktorý pil preto, lebo nemohol večer zaspať. Legit enough, prečo nie.), prekvitá oslnivosťou a šarmom, vie všetko najlepšie a tak ďalej a tak ďalej. Na druhý deň však prichádza tá čarovnejšia časť, keď sa zobudíte a chcete umrieť. V ústach chuť, ako v polepšovni, hlava dutá, až tak hŕka, žalúdok na vode a na perách doznanie, ktoré povedal každý z nás najmenej 3x: „Už nikdy nebudem piť.“ Hej no, človek v úzkych povie všeliaku sprostosť. Existujú však aj nesmrteľní, ktorí toto nezažívajú a tým patrí všetok môj vrúcny obdiv. Teraz však hovoríme o bežných smrteľníkoch, ako som ja, Jakubes od nás z redakcie a mnoho ďalších. Internet je  plný „rád“, ako sa instantne a účinne zbaviť kocoviny, no ja praktizujem jeden overený rituál stále dookola – grcnúť prebytočnú žlč, zjesť suchý chleba a dať si pivko. Zaujímavý pohľad na to mal tak isto aj Lemmy z Motorheadu, ktorý sa na tému Kocovina vyjadril „Na to, aby ste mali kocovinu, musíte prestať piť.“ Veľký a múdry človek – nečudo, že po ňom chcú pomenovať drink.

Alkohol nemôže za vaše posrané životy

Horšie však je, keď sa spolu s kocovinou dostaví aj alko depka. Od klasickej depresie sa líši v tom, že vám je napču po fyzickej, aj po psychickej stránke a prejavuje sa to najčastejšie tak, že sedíte ako kôpka nešťastia so slzami na krajíčku a hlavou vám idú rôzne duchaplné myšlienky typu: môj život nestojí za nič, nikdy si nenájdem partnera; celý život budem nešťastný/á; neviem, čo budem v živote robiť; škola ma nebaví, bla, bla, bla. Určite sa to stalo každému z nás. Pointa však je v tom, že za alko depku nemôže alkohol, ale miesto, kde sa nachádzate. Nie je predsa nič vtipnejšie, ako keď sa ráno na chate alebo intráku začnú všetci postupne ožívať s kocovinou, pokrčenými tvárami, ťažkým dychom a s pekným popevkom na perách sa na sebe navzájom smejú. Keď však zažijete dobrú párty a na druhý deň sa zobudíte osamote doma, začnete v kocovine premýšľať nad rôznym typom sprostostí, ktoré vás v živote pekne vytáčajú, no obvykle by vás to nenapadlo rozpitvávať, no teraz máte zvýšený cit na kkotiny, pretože kocovinka tiež nie je jedna z tých príjemných vecí. Najlepším liekom na alko depku je samozrejme dobrá partia, muzika alebo rozhovor s kamarátom po telefóne na pripomenutie si večera, ktorý môže za váš momentálny stav.

Jediné ponaučenie, ktoré vám môžem dať je, že alkohol nemôže za vaše posrané životy. Môžete si za ne sami. Majster alkohol vás len chytí popod pazuchy a občas vám vaše životy vylepší, respektíve pomôže pripomenúť, ako veľmi stoja za hovno. Na happyendy sa chodí do kina, realita býva iná.

~Stone

* *