Ľudia, Slováci, hocikto určite čítate tak ako aj ja diskusné fóra, komentáre na sociálnych sieťach, statusy, počúvame (občas náhodne, občas zámerne) ľudí okolo nás, ich názory, ich postoje, to, ako oni komunikujú s ostatnými. Čo robiť,  ak chceme zapôsobiť na iných?

Len tak pre zaujímavosť: aj keď nechceme, aj vtedy vidíme ich neverbálnu aj verbálnu komunikáciu. Máme verbálnu komunikáciu ktorá v rozhovoroch tvorí len 5% z toho čo môže ovplyvňovať to, ako na človeka s ktorým komunikujeme pôsobíme. Neverbálnou komunikáciou pôsobíme na ľudí až 90% – je najdôležitejšia. Paralingválna (alebo paralingvistická – prozodické vlastnosti reči čiže intonácia hlasu, to ako s ním pracujeme, melódia hlasu, prízvuk, dôraz, tempo reči, pauza) tvorí 5% z celkového dojmu ako v komunikácii pôsobíme na iných.

Nemyslíte si, že by sme mali mať trocha pod kontrolou ako sa vyjadrujeme, ako komunikujeme s ostatnými a ako na ostatných ľudí pôsobíme? To nás nikto nenaučí, môžu nám povedať aké sú druhy komunikácií ale je na nás ako budeme na ostatných pôsobiť. Kvôli nesprávnej verbálnej, neverbálnej… komunikácii nás nemusia napríklad prijať do novej práce. Kvôli tejto nevedomosti, nás môžu ostatní ľudia, priatelia, známi zle pochopiť, nemusia nám rozumieť, ak nevieme s nimi správne komunikovať.

Aké sú chyby v komunikácii?

Zovšeobecňovanie – namiesto konkrétnej kritiky jedného príkladu správania, je použitá totálna kritika človeka ako takého (napríklad keď povieme ,,o ničom sa s tebou nedá rozprávať!” je to zovšeobecňovanie.

Zveličovanie – hodnotenie situácie nadnesene. Napríklad keď povieme niekomu ,,minimálne stokrát som ťa už o to prosil!”

Značkovanie – označujeme komunikačného partnera prívlastkom, ktorý ho urazí. Už len keď povieme ,,nó ty chudiatko moje…” alebo ,,ty si ale riadna hysterka!” :-).

Čítanie medzi riadkami – do toho, čo nám komunikačný partner povedal, vkladáme vlastný význam. Dajme tomu keď muž mlčí, v žene prebieha ,,mlčí, lebo mi chceš niečo zatajiť” pritom to vôbec nemusí byť pravda.

Skákanie do reči.

Jój ľudia moji, skúsme sa niečomu z tohoto vyhnúť a svet bude o niečo krajší :-). Je to dôležité. Aj mňa to niekedy hnevá že sú dané určité pravidlá ktoré musíme dodržiavať, preto píšem tento článok, aby som to niekomu pripomenula alebo niekoho naučila niečo nové.

Ak vám bude komunikácia ľahostajná doplatíte na to vy, nie ten ktorý vás prijíma do nového zamestnania alebo už len pri skúške na vysokej škole. Doplatíte na to vy, nie kolega v práci s ktorým sa budete rozprávať a zle vás pochopí. Doplatíte na to vy, nie matka vášho priateľa s ktorou komunikujete prvýkrát.

Rovnako* je dôležité poznať spoločenskú etiketu, bohužiaľ alebo chvalabohu? No okrem vašej úžasnej charizmy a šarmu, *môžete s ňou perfektne zapôsobiť na iných, či už spoločensky nižšie postavený človek (bohužiaľ, takto to proste vždy bolo, takéto značkovanie ostatných – trocha som proti tomu ale sú to pravidlá) alebo človeka daného spoločensky vyššie. Pripadám si teraz trochu  ako Ladislav Špaček 😀 😀 odporúčam ak sa chcete naučiť niečo nové o spoločenskej etikete, má celkom zaujímavé videá (keď ich nemusím pozerať, nepozerám ich).

Ak vám odmalička nebolo vštepované od rodičov, ako máte komunikovať s ostatnými, naučte sa to, učte to aj ostatných, učte to aj vaše deti. Je to dôležité, odráža tu istú inteligenciu človeka vo veľkej miere. Jednoduché rady ktoré pomôžu: dávajte si pozor na komunikačné chyby opísané vyššie a ak mám povedať ešte jednoduchšiu radu: ak od niekoho niečo chceme, povedzme mu to pekne. Poprosme ho, oslovme ho jeho menom (oslovovanie menom je dôležité, vyžadujú to dokonca aj niektoré zamestnania). Napríklad na recepcii v hoteli, môžu vyžadovať od zamestnanca aby vyslovili pri komunikácii s hosťom aspoň dvakrát jeho priezvisko.

Je super ak omieľame dookola to isté, že ,,ale veď predsa ja som len sám sebou!” a pritom otvárame v spoločnosti balík chipsov zubami, prídeme na pohovor do zamestnania a nevieme, kto koho zdraví prvý, kto komu podáva prvý ruku, či môžete mať na ruke rukavice pri podávaní ruky ak ste muž, alebo či môžete sedieť pri podávaní ruky a zoznamovaní sa, ak ste žena. Je to naozaj super, ak znova opakujem poviete “ale veď predsa ja som len sám sebou” a pritom na rande nám nezáleží na tom ako pôsobíme a pritom sa ohraničujeme tým, že nám to jedno nie je ale s danou slečnou či mužom komunikujeme ako blbý človek, bez sebavedomia alebo so sebavedomím až príliš, pýtame sa na príliš intímne otázky alebo nie moc dôležité a komunikujeme medzi sebou ako keď sa rozprávame nie s možno nastávajúcou/nastávajúcim ale ako s ex. Buďme rozumní ľudia, inteligentní, nie chytrí :-). Nemusíte byť na to perfektný rečník, ale oddeľte to “sám sebou” a určitú etiketu a správanie sa, komunikáciu. Ľudia sa na nás budú pozerať trochu v inom svetle, je pravdepodobné že sa nám bude aj viac dariť a budeme viac inšpiratívni pre iných.