Vraj rómsky problém? Neexistuje. Je to totiž náš problém a zodpovední sme my

Priatelia, s neskrývaným prekvapením konštatujem, že som nakoniec za svoje predošlé články nebol ukrižovaný (< http://crank.sk/preco-som-idiot-aneb-este-raz-nie-regio-jetu/ >). Treba však podotknúť, že od tohto aktu vykonania historickej spravodlivosti rukou inkvizície bojujúcej proti ľavicovoboľševickostalinskoficonedemokratickopríšernému zlu („a máme banány a mandarínky v obchodoch a môžeme cestovať do USA“), nebolo až tak ďaleko. A keďže mi ešte snáď pár dní zostáva, dal som sa na napísanie ďalšej z 1 000 vecí, ktoré ma denne je… jedujú ala tzv. „rómska problematika“.

Vážení, pevne verím, že ste pripútaní a skúsite aspoň dve minúty vášho „ja nie som rasista ale“ života rozmýšľať trochu inak, ako vás naprogramovali a denne programujú. Čo sa „rómskej problematiky“ týka, po 25 rokoch „demokracie a slobody“ sme dospeli ku katastrofálnemu stavu. Začínajúc neuveriteľnou mierou kriminality a nezamestnanosti cez negramotnosť, pravidelné páchanie trestných činov, absenciu hygienických návykov končiac užívaním drog, fetovaním, incestom… Zaiste, všetko spomenuté je krutá a pre nás nepredstaviteľná realita každodenného života väčšiny členov rómskej komunity.

Prečo?

Pre snáď tisíc dôvodov. Ale povedzme aspoň tie základné. Po roku 1989 tu skrátka neexistuje dlhodobá stratégia na riešenie rómskej problematiky. Do tohto času, každý pekne nastúpil do práce a Boh ťa chráň aby si sa tam tri dni neukázal, už si mal na krku políciu a obvinenie z príživníctva bolo viac ako pravdepodobné. Samozrejme, aj v tomto čase si špekulanti našli mnoho kľučiek, ktorými sa dalo zo systému vymenévrovať, no šlo o zlomok ľudí oproti dnešnej dobe. Nebolo to samozrejme ani dokonalé, ani to netreba pokladať za zavŕšenie evolúcie ľudstva. No dá sa veľmi obstojne tvrdiť, že systém riešenia „rómskej problematiky“ aspoň v rovine „in general“ (vo všeobecnosti) fungoval, a prípady celoživotného poberania dávok a nič nerobenia boli v tomto čase až na výnimky nepredstaviteľné.

Za to, že to dnes takto funguje si ale, moji drahí, môžeme len my sami. Sami tvoríme systém, ktorý obsahuje takéto diery, ktoré toto nič nerobenie nie len že umožňujú, ale ho v konečnom dôsledku i na konci dňa odmeňujú. Pokiaľ viem, poslanci v parlamente sú z 95% tiež ne-rómovia – čiže terminológiou ľudí „nemám nič proti Rómom ale“ sú to tzv. „dobrí bieli“. Večer v správach ale, samozrejme, dobrí nie sú ani oni, lebo ukradli 1 miliardu na stavbu D1-tky. Takže aj to sú v podstate hajzli, ale povedzme si na rovinu, kto by si na tých Rómov nezanadával. Všakže…

Róm nemôže za to, že niečo ukradol

Dovolím si teraz použiť úryvok z mojej bakalárskej práce, ktorú síce neviem ako obhájim, ale snáď pán doktor nestretne pred obhajobou nejakého „zlého Róma“, ktorý mu už zarána pokazí jeho deň.

„… tvrdenie Briana Barryho o tom, že aj vlastné úsilie je v podstate nič viac, len výsledkom spoločnosti v ktorej jedinec žije, a teda ani v prípade lenivosti človeka nemožno hovoriť o morálnej zodpovednosti, pretože sociálne a kultúrne prostredie a predispozície jedinca k tomuto konaniu dohnali, a je to teda výsledkom nezaslúžených schopností a okolností bez ohľadu jedinca na vlastnú vôľu.

Tento názor má zaiste istú dávku logiky. Modelový príklad tvorí predstava dieťaťa z priemernej mestskej rodiny so zdravým rodinným zázemím. Je vedené k poctivosti, snaživosti, pracovitosti. Porušenie týchto princípov býva zväčša potrestané. Po ukončení štúdia si automaticky hľadá zamestnanie pre svoje materiálne zabezpečenie. Ako však možno z lenivosti obviniť jedinca, ktorý ako dieťa vyrastal na okraji mesta v absolútne zlých sociálnych podmienkach s katastrofálnou výchovou? Jeho dodržiavanie istých princípov správania a disciplíny nikdy nebolo kladne ohodnotené. Rovnako tak ich porušenie nebolo nikdy dôsledne potrestané kvôli nezáujmu rodičov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa po dosiahnutí dospelosti nestane pracovitým a nelenivým človekom. Predpokladajme, že disponoval rovnakými primárnymi dobrami ako jeho kolega z mestského sídliska. Bol slobodný, rovný, mal bezplatnú zdravotnú starostlivosť i školstvo, na jeho bezpečnosť dohliadala polícia. Mal teda rovnaké primárne dobrá, ako jeho kolega z priemernej mestskej rodiny (to sú tie Vaše akože rovnaké podmienky akože pre všetkých). No čo je rozhodujúce – *spomenutý jedinec nemal rovnaké podmienky na ich využívanie !!! *(čo v podstate ani nečakám, že naši priatelia z prava niekedy pochopia).

Možno za to teda nad jedincom vynášať morálne súdy? Tento mladý človek z rómskej rodiny nemal najmenšiu šancu stať sa „normálnym“. Nikto v živote ho k tou nikdy neviedol a v živote sa stretol len s mizivým percentom „normálnych“ vecí a prístupov. Takže ty, „nie som rasista ale“, si uvedom, že máš len to jediné šťastie, že si vyhral tzv. „prírodnú lotériu“. Narodil si sa v dome s murovanými stenami, s otcom, matkou, starou mamou, ktorí nie sú permanentne opití a dávajú ti pravidelne najesť, učia ťa správnej výchove a nesúložia s tvojou sestrou. Nie si v ničom lepší ani horší, len si mal lepšie podmienky na využívanie už spomenutých primárnych dobier. I keď viem, rád by si byť nadčlovekom, do ktorého role sa pasuješ.

Priatelia, pre mladého Róma, ktorý ukradol z obchodu salámu, je odcudziť predmet práve tak normálny čin, ako je pre nás normálne si ten salám vziať do košíka a zaplatiť ho. Tento mladý Róm nemôže za svoje konanie. Nikto ho k tomu správnemu a čestnému správaniu v živote neviedol a nerozumie, čo je to byť poctivým, čo je to vzdelávanie, prečo je to dôležité, prečo nehádzať kamene do okoloidúcich ľudí. Celý život sa stretáva od malička len so sfetovanými súrodencami, opitými rodičmi a s jeho prázdnym žalúdkom. Boli by sme my snáď na jeho mieste iní? Boli by sme presne rovnakí…

Riešenie?!

Nad riešením si tu lámali hlavy (alebo aj nie) vlády od roku 1989 neustále. Výsledok je prakticky nulový. Akurát sa z eurofondov nabalilo pár ľudí, čo ukázalo pár stovkám Blavákov, ako tancujú rómske deti z východu. Ako jediné riešenie (a nie, nie je nedemokratické ani neporušuje ľudské práva) pokladám už dávno predostretý návrh na internátne školy. Deti budú od malička vytrhnuté z hrôzostrašného prostredia osád a staničných bytoviek. Budú počas celej mladosti vedené k dodržiavaniu hygieny, vychovávané profesionálnym personálom, budú dodržiavať školskú dochádzku v čistých šatách s riadnou desiatou a spravenými domácimi úlohami. Rodičia by samozrejme mali možnosť sa s deťmi stýkať.

Že by to stálo štát veľa peňazí z našich daní (nás „dobrých bielych“, čo sme múdri a inteligentní ale 25 rokov nevieme vyriešiť problém „zlých, blbých a neinteligentných“ zlodejov)? Tak si zrátajme, čo je drahšie. Výstavba veľkých internátnych škôl pre deti z nevyhovujúcich sociálnych podmienok, pričom keď deti z týchto zariadení vyjdú ako dospelí ľudia, rómsky problém ďalej šíriť nebudú, pretože budú pripravení na zamestnanie, nebudú vedený ku kradnutiu, budú mať za sebou sexuálnu výchovu a pochopia tak nezodpovednosť neuváženého rodičovstva. Alebo bude vari lacnejšie ďalších 25 rokov financovať po celý život tieto skupiny obyvateľstva prostredníctvom sociálnych dávok, pričom počet obyvateľov rómskej menšiny stúpa nepomerne vyšším tempom v porovnaní s ostatnými?

A nie, toto nie je porušovanie ľudských práv. Práve naopak! Sám John Rawls ako najslávnejší predstaviteľ liberalizmu a veľký zástanca deontologických hodnôt (deontológ – človek zastávajúci nedotknuteľnosť a nespochybniteľnosť ľudských práv, pokladajúci akýkoľvek kalkul s ĽP za neprípustný) 20. storočia prehlásil vo svojej najslávnejšej knihe (Teória spravodlivosti), že oklieštiť ľudské práva možno len v prípade, že to má poslúžiť naplneniu ďalších ľudských práv. V tomto prípade sa odobratím detí jednak dodrží zákon, ktorý predsa jasne hovorí, že deti v takýchto katastrofálnych podmienkach nemajú byť vychovávané. Za druhé im tieto internátne školy zaručia predpoklad pre naplnenie druhej generácie ľudských práv ( druhá generácia ĽP: právo na prácu, bývanie, slušné pracovné podmienky, vzdelanie). Za tretie sa týmto konaním zastaví proces šírenia „rómskej problematiky“, čím sa zas naplnia ľudské práva ľudí žijúcich v okoliach problémových osád, ktorý majú právo na život, slobodu, bezpečnosť etc…

Alebo serme na to

Viete ale, ako to bude pokračovať? Správne. Bude sa na to kašľať presne tak, ako doteraz. Prídu ľudsko-právne organizácie platené spoza veľkej mláky, pobyt v internátnych školách označia za porušenie práv rodičov. Čo tam potom, že dodržovanie tohto práva (ktoré stráca štatút práva v momente, keď rodičia nedokážu zabezpečiť vhodné podmienky pre výchovu detí) znemožňuje týmto deťom – budúcim obetiam zle nadstaveného systému, čerpať v budúcnosti svoje ďalšie práva (právo na bývanie, prácu, vzdelanie). Hlavné je že mali právo vyrastať v odpadkoch, pri alkoholikoch, feťákoch a na psom guľáši. A tak budú tieto organizácie naďalej profitovať z toho, že budú dostávať milióny eur z EÚ a USA na „prevýchovu“ a „začleňovanie“ rómskych komunít do spoločnosti – rozumej sem tam nejaká výstava výtvarných diel rómskej triedy z Medzilaboriec či 15-minútové tanečné vystúpenie mladej rómskej kapely zo Svidníka. A seruss. 😉

Priatelia, najväčšie utrpenie na svete nespôsobujú „zlý Rómovia“. Pokiaľ viem tak tvorcami najväčšieho nešťastia ľudstva sú vojnoví štváči, finanční špekulanti – bankári či majitelia nadnárodných korporácií.