Splnená povinnosť

Príde Štedrý deň a mobil sa ide zblázniť od pípania. Prihlásim sa na facebook a v lište desiatky upozornení. Všetko gýčové vianočné fotky i básničky, ešte aj s tlačovými chybami, nakopírované pre celý zoznam kontaktov v telefóne alebo sociálnej sieti, lebo nám to umožňuje náš paušál resp. systém a ľudia sú v domnení, aký bude prijímateľ týchto amerických komerčných “sračiek” nadšený a vďačný. Omyl. Lezie mi to neskutočne na nervy! Inokedy sa dotyčné osoby ani len neozvú ale na Vianoce už chcú byť zaujímaví a dobroprajní. Tá istá situácia na Silvestra. Za neosobnými želaniami sa skrýva imidž akože úprimného človeka, ktorý o Vás v podstate nič nevie a nebyť sociálnej siete, tak ani nevie kedy máte meniny či narodeniny. V rámci zviditeľnenia seba samých sa širokospektrálne snažia pozývať na polnočnú svätú omšu, pritom ani nevedia, kde sa kostol nachádza. Kázeň kňazov je zameraná na tzv. skutočného ducha Vianoc, ktorý sa už dávno pominul a ľuďom tlačia do hlavy pocit viny, že to nieje o darčekoch ale o rodine a pod. Večer či ráno to tak či tak je o tých darčekoch a každý si splnil svoju povinnosť.