Katolícke - konečne najlepšie. Aneb študenti, nebláznite už!

Priatelia, tak ako mnohým z Vás i mne sa práve skončilo skúškové. Zas sme mesiac nespali, jedli veľa sladkého a robili všetky činnosti od výmyslu sveta (ja som dokonca umýval riady!) len k tým knihám nie a nie si sadnúť. Väčšine z nás sa to vždy nakoniec podarí a po skúške sa tešíme, že to máme zas raz za sebou a čaká nás znovu pár týždňov či mesiacov relatívneho voľna. Iste, teším sa i ja, milujem obdobie počas semestra, keď učenie môže ísť aspoň v rámci možností bokom, keď si môžem spolu s bandou vychutnávať voľný študentský život a všetko čo k tomu patrí.

Čo však isto nerobím, a verím, že mi to odpustíte, je postovanie týchto (údajne) úspechov na sociálnych sieťach. Máme tu dokonca expertov, čo musia každú skúšku, jej priebeh a výsledok komentovať a zdieľať. Kým na toto majú guráž len isté typy ľudí, o ukončení skúškového sa dnes objavujú posty takmer všade a pravidelne. Ľudia a čo bláznite ? Jedna skúška, skúškové ? Čo to akože je ? Veď je to smiešne a hlavne úplne bezvýznamné nič. Pri všetkej úcte – je to o to trápnejšie ak sa jedná o študenta banánovej univerzity v obore „budúci odborný asistent v call centre“. A ešte si nezabudnite po ukončení prvého stupňa na druhý deň žiadať o prepísanie občianky na Bc. pred menom, lebo presne po tom dnes ide trh práce ako pes po údenom.

Nedá mi nezmieniť sa o druhej skupine makáčov – majstrov sveta. „Ja som z tej a tej školy, máme najťažšiu matiku a máme technický smer a máme tri jazyky a máme…“ A máme všetko na svete jednoducho najťažšie mortal combat a všetci zatlieskajme. A každý ťa tam istotne nasilu tlačil alebo vláda jednej strany ťa donútila dať si tam prihlášku. Bude v tom isto nejaká tá fica zakopaná. Samozrejme, kult osobnosti si treba priebežne budovať preto to treba z času na čas priateľom na FB ozrejmiť (chamradi rozumovo zdegenerovanej)  – ako vravím, z času na čas, čiže ráno , po obede, o šiestej a o desiatej po búrlivom víne. Početnosť samozrejme záleží od miery afektovanosti a potreby zdieľať svoje utrpenie ťažkého osudu STUčkára s čvargou od vedľa z katedry histórie.

Popravde, už by som bol rád, no tak skoro to asi nebude, keby sme už prestali mať predsudky a zároveň prestali medzi sebou viesť žabomyšie a v podstate trápne vojny kto to má ťažšie, a kto má lepšiu školu a „ja mám 12 skúšok a ty len tri takže to máš aké dobré“ (čo tam po tom, že tie tri má študent farmácie z dvadsiatich kníh 😉 ) Pred tromi rokmi som sa rozhodol aj napriek ostatným piatim (v celku lukratívnym) prijatiam na VŠ ísť na filozofickú fakultu v Ružomberku. Dodnes by som to nezmenil a nikdy som to neoľutoval. Kolegovia z iných škôl po príchode k nám na návštevu neveriacky krútia hlavou, často krát nechápu. Nerozumejú ako je možné že ideme s profákom na pivo, že sa nás celú hodinu pýta a diskutuje s nami otvorene, že nás každého poznajú po mene, poznajú naše hobby, minulosť, názory. Nechápe, že nie sme pre vyučujúcich len čísla ale konkrétne osobnosti. Stále treba mať na mysli, že píšem o filozofickej fakulte, nie však náhodou. Konečne sa tvrdá práca, snaha a odhodlanie potvrdili aj oficiálne. Už aj na papieri je totiž čierne na bielom , že sme druhou najlepšou FF na Slovensku – Bratislavčania, brúste sekery aj nože. Nemám však potrebu písať každý deň aké to máme ťažké, akí sme super, a neviem čo ešte sme a pritom viem, že sme dosť 😉 Do CZ odídení rebeli by sa radovať tiež nemali, po rozhovoroch s profesormi pôsobiacimi v CZ, SK + iné krajiny je ich záver vždy rovnaký – priepastný rozdiel medzi nami v podstate nie je, nevravím že latka nie je vyššie, výsostne horší však isto nie sme – ale čo sa týmto všetkým snažím povedať ?

Priatelia, naozaj nebláznime. Sme tu všetci v riadnom bahne – zle fungujúcom vysokoškolskom systéme, a my sa tu v podstate hádame len o tom, ktoré zapácha viac a ktoré menej. Veď majme Boha pri sebe a trošku pokory. Pracujme na sebe, študujme to čo nás baví a nie to čo je práve in, podporujme sa, pomáhajme si a hlavne nezáviďme si!

A PS: či ste z takej alebo onakej VŠ, či bez titulu alebo s ním, mám Vás všetkých rovnako rád 😉