Ja, rocker, som asi lepší fanúšik rapu ako... aneb ďakujem, že ste ma nezabili...

Priatelia, už dlhší čas ma okrem 999 iných vecí poriadne tlakuje i jedna skutočnosť a nemyslím si, že som v tom sám – rapy o živote.  Nie, napriek tomu, že sa 13 rokov venujem hudbe, hral som kade tade a s trochou šťastia Vám zahrám na možno desiatich nástrojoch vrátane nervov – nie som hudobný kritik, odborník a ani som neprešiel Dobšinský kopec s dvoma promile. Poďme chytro k príkladom:

Prechádzam sa mestom, okolo mňa prejdú mladíci zo zjavne zlých sociálnych podmienok. Vo vrecku fľaška s riedidlom prípadne jednoťáckou vodkou za tri pade a v druhom mu to jebe nejaké výborné rapy o živote, ktoré tieto zblúdilé mladé duše isto dovzdelávajú, keď už rodina „vydala maximum“.

Po ďalšie zážitky zo sveta hudby mi netrebalo chodiť ďaleko. Do autobusu si nasadlo stádo školáčok – tipujem také z vrhu 1997/98. Najsprostejší smiech, aký som v živote počul a nezameniteľný slovník pri hľadaní miesta („de ideme sedieť do pi_i?“) ma prinútil zapnúť si moju starú dosluhujúcu “empéštyrku“ – ako krásny vynález umožňujúci vychutnávať si obľúbenú hudbu medzi ľuďmi a pritom ich tým neobťažovať.

HOVNOOOOOOOOO priatelia!!! Jej excelencia – 16 ročná „empéštyrke“ nedala šancu! Ani sa nestihla zapnúť a nakrútiť v sebe 256 Mb hudby, už mi za uchom „je_ali bubny“ ako vedľa Meliška u Šarinov v Prievidzi – znovu poučné rapy o živote, ako sa treba na všetko „vy_ebať“, všetkých „za_ebať“ a tých, ktorí „s nama ne *(tvrdé)súhlasia*a nesú z Petržálky  mať f pi_i“. Lebo skrátka preto. Lebo sme je_nutí.

Vystúpim o zastávku skôr, radšej sa prejdem ako stratiť ďalšie mozgové bunky. Idem na prechod – debilko ma skoro prejde. Pozliepaný zhrdzavený čierny Passat, každé dvere inej farby – auto celkovo inšpirované knihou fifty shades of grey, vpredu dve bravčové hlavy, každá tak cca 10 kilo – tá za volantom možno aj 15. Steroidový dedinský chov – prezretý. Vzadu na sedačkách nejaké místní krasotinky a plyšový medveď – pravdepodobne najinteligentnejší člen posádky. No a samozrejme okná dolu a spievame „všetci sa chcú je_ať“!

Priatelia, ja presne neviem kedy kde a prečo vznikol rap. Mám však za to, že niekde v černošských uliciach, kde opisoval chudobu a beznádej mladých ľudí obkľúčených veľkomestom bež šance uplatniť sa. Myslím si, že by mal dávať mladým nádej, rozumné myšlienky, podporu. Mal by ich odhovárať od vecí ako je alkohol, fajčenie, bezbrehé hulenie a sexizmus . Lenže vo videoklipoch rapov o živote nie je nič iné – defky, kury, chlast, drahé autá, a dobrý matroš – páni raperi si to môžu dovoliť. Samozrejme, stádo je živené detinskými videoklipovými vojnami, kde si raperi sprejeri* *ponadávajú do chudákov. A tak namiesto edukácie príde chvastanie *„čo sme si všetko mohli kúpic a ty, troll z dzedziny beháš na Lade“*. A ak chceš tak buď jenutí ako my a „tiež budzeš mac ty bullo“, iba že by nie.

Pred rokmi som sa hrozne mýlil, pretože som nebol o moc lepší, i keď na podobnú úroveň debilizmu sa musí človek naozaj snažiť a treba k tomu nepochybne i talent. Snáď som nebol až taký talentovaný, no bolo to často len o mne, mojom svete a mojom štýle. Ostatní choďte do riti, ste idioti. Nehovoríme pritom len o hudbe, ale i o politike, názoroch, vierovyznaní… Je ťažké sledovať mojich rovesníkov, ktorí z toho dodnes nevyrástli a pravdepodobne už ani nevyrastú. A bol to paradoxne rap, ktorý mi postupne zmenil pohľad na vec!(Bože, odpusť!) Dnes viem, že každý štýl má svoje čaro a môže byť perfektný – vo väčšine prípadov ide o nekomerčné záležitosti. Nájdem si čas na dobrý blues, tvrdý metal, jemnú orchestru a v neposlednom rade i na kvalitný rap – opakujem schválne kvalitný – o živote, o láske, pravde, porozumení, tolerancií, motivácií… Začalo to REVOLTAmi, pokračovalo LIPOvými čajmi, SUVERENnymi rýmami…

Priatelia, ďakujem, že ste mi moju netoleranciu v minulosti trpeli :D. Za každý rozumný príklad a odporúčanie budem do budúcnosti vďačný a tento krát som si dovolil len zlomok percenta toho, ako si myslím, že by to malo v rape vyzerať, a o čom by to malo byť:

Suvereno – Osprostená mládež:

Vidím mladých ľudí nasledovať pokrivené vzory

fotky dcéry – samé našpúlené pery

fotky syna, čo sa arogantne škerí do kamery

falošnému obrazu uveril…

majú špatné autority bez pokory

besne chorý konzumný svet ich pokoril

prahnú po senzáciách, podstrčených hodnotách

kadejakých bublinách, nevonia im robota.

Revolta – Měl jsi pravdu dědo:

Pamatuju slova jedné učitelky, říkala,

vzpomínám na ten zlom, kdy začali západní filmy dávat do telky.

Prej, děcka víte co dávali první večer na nově?

Aligátor, Likvidátor, Terminátor, yeeeah!

Je mi smutno vidět mladé, jak žijou tu prohnilou lež,

a každý pátek se mění na opilou zvěř.

Devadesát procent času myslí na show a sex, bez toho jsou prázdní, nenaplnění, no stress.